Poznáme ich všetci. Voňavú naťahovaciu gumu, ktorá chutí po jahodách, melóne, či po sviežom peperminte. Pri jej žutí sme sa s kamarátmi predbiehali v tom, kto urobí väčšiu bublinu, takú veľkú, až nás vezme do čarovnej krajiny. Keď nám bublina praskla, bolo po sne. S obľubou ich žujeme dodnes. Niekto pre radosť, niekto preto, aby zakryl zlý pach z fajčenia, iní proti nervozite, či na zahnanie mučivého hladu. Viete ale históriu tejto naťahovacej sladkosti?
Vznik žuvačiek
Prvýkrát sa objavili v roku 1869, ako inak, v USA. Prvotný nápad skrsol v hlave Indiánom, ktorí žuli miazgu zo smreku. Jej neoficiálna a primitívna predchodkyňa je stará až 9 000 rokov a dôkazy o nej našli Švédski archeológovia. 3500 rokov dozadu ju tiež používali múdri Egypťania, ktorí si pomocou kadidla, myrhy a melóna chceli osviežiť ústnu dutinu. Inak na tom neboli ani Gréci, ktorí žuli živicu. Keďže v tých dobách neexistovala zubná kefka a pasta, voňavá živica na isté obdobie prevzala ich funkciu, pretože počas procesu žuvania sa pomocou našich čeľustí uvoľňuje do úst chuť a vôňa. Gumové a pružné vlastnosti zabezpečuje v žuvačkách látka, zvaná polyizobutylén.
Existuje niekoľko príbehov a niekoľko ľudí, ktorí pracovali s touto sladkou gumou, ale stále sa im nedarilo ju vylepšiť. Až Američan Thomas Adams sa zaslúžil o vznik žuvačiek v dnešnej finálnej podobe. V roku 1871 si dal ich výrobu patentovať, dodal im príchuť sladkého drievka a žuvačky uzreli svetlo sveta. V roku 1888 bol tento výrobok prvým tovarom, ktorý sa predával v amerických automatoch.
Je však ešte jedno významnejšie meno podieľajúce sa na sláve žuvačiek. Bolo to meno Wiliam Wringley Jr., ktorý túto gumovú hmotu začal baliť do balíčkov po 5 kusov a po plátkoch. Americkí vojaci túto sladkú hmotu spropagovali asi najviac a to počas 2. sv. vojny. Odvtedy je meno Wringley pojmom a podarilo sa mu získať si slávu a obdiv. A to obyčajnou gumou. Do výroby sa ďalej dostalo niekoľko podôb s cukrom a obľúbenosť sa len zvyšovala.
Druhy 
Na trhu je hneď niekoľko príchutí: pepermintové, mentolové, jahodové, či melónové a tiež existuje aj veľa tvarov, od malých štvorčekov až po dlhšie tenké plátky či dražé. Obľúbené sú prakticky všetky, pokiaľ samozrejme spĺňajú svoj účel a po minúte žutia nestratia chuť aj vôňu.
Podľa druhu pridaného prírodného latexu rozlišujeme:
- sorva gum – varený latex druhu Couma pôvodom z Južnej Ameriky
- jelutong – varený latex s prídavkom kyseliny, pestovaný v Juhovýchodnej Ázii
- coquirana – latex druhu Ecclinusa balata z Amazonky, ktorý sa zráža na vzduchu
- massaranduba – latex druhu Manilkara elata, z východnej Brazílie
Liečivá žuvačka
Existuje aj špeciálny liečebný druh žuvačiek, tzv. nikotínové žuvačky, ktoré znižujú chuť na fajčenie a pomáhajú ľudom, ktorí chcú s touto závislosťou raz a navždy skoncovať. Obsahujú nikotín, látku, ktorá je vysoko koncentrovaná aj v cigaretách a žuvaním týchto žuvačiek sa uvoľňuje do organizmu. Je to bezpečný spôsob, ako prestať fajčiť a mať tak vždy po ruke, alebo presnejšie v ústach, dávku návykového nikotínu
Gumené fakty o žuvačkách
- Žuvanie žuvačiek podporuje myslenie.
- Pri žuvaní dochádza k zvýšenému toku krvi do mozgu.
- Žuvačky:
- znižujú stres a nervozitu
- zlepšujú našu pamäť
- z3epšujú trávenie a vedia brzdiť chuť do jedla
- zrýchľujú srdcový tep a tlak
- čistia naše zuby
- zabraňujú vzniku zubného kazu
- dokážu byť pomocníkom aj pri žalúdočných problémoch pri cestovaní, zabránia vracaniu a bolestiam žalúdka
- chránia nás pred vznikom zápalu stredného ucha
Strašidelný mýtus
Naše mamy nás vždy strašili tým, že ak prehltneme žuvačku, zlepia sa nám črevá alebo žalúdok. Toto nie je pravda. Žuvačky obsahujú sladidlá, ktoré naše telo vie stráviť, ale sú vyrobené aj zo zmesi živíc a kaučuku a to naše trávenie spracováva dlhšie. Trvá jeden až dva dni, kým ju vylúčime stolicou.
Nadmerná konzumácia žuvačiek môže však spôsobiť hnačky, pretože v malej miere obsahujú aj laxatíva!
Ilustračné foto: pixabay.com