Keď vyslovím slovné spojenie „japonská kuchyňa“ väčšina z vás si asi predstaví jedine suši (sushi), no v exotickej japonskej kuchyni nájdete tisíce možností, ktoré vás dokážu zaujať aj prekvapiť. Inšpirovala sa inými ázijskými, ale v niečom aj európskymi kuchyňami.
Popularitu nadobudla najmä vďaka priaznivému vplyvu na ľudské zdravie a s tým spojenú aj dĺžku života človeka. Suroviny v Japonsku musia byť vždy čerstvé, kvalitné a dokonca aj správne farebné. Japonskí kuchári si totiž dávajú veľmi záležať na estetickej kvalite svojich jedál a riadia sa porekadlom, že jeme aj očami. Jedlá musia byť dostatočne farebné a ak tomu tak nie je, tanier sa farebne dozdobí kvetmi sakur, listami, vetvičkami červenolistého javoru nomidži či rozkvitnutou halúzku jablone a slivky.
Tradičná japonská kuchyňa rozpoznáva päť spôsobov prípravy jedla.
- Nimono – varenie
- Agemono – jedlá vyprážané na sójovom alebo sezamovom oleji
- Aemono – varený šalát, ktorý pozostáva z varenej zeleniny ochutený zálievkou
- Mušimono – varenie na pare
- Jakimono – grilovanie
V Japonsku môžete nájsť aj mnoho reštaurácií, v kterých vám kuchár pripraví výborné jedlo priamo před vámi na rozľahlej platni pomocou mnohých ďalších kuchynských náčiní.
Samozrejme, všetci dobre vieme, že medzi charakteristické potraviny japonskej kuchyne patria morské ryby a plody mora ako napríklad morské riasy, sépie,
Napríklad kôrovec japonský rak “ise ebi” je mnohonásobne využívaný v japonskej kuchyni a používa sa na exkluzívne sašimi alebo na gril. Ďalšou delikatesou japonskej kuchyne je morský ježko (uni), ktorého oranžové mäso sa pridáva zo šalátov z medúz, iriek a mušlí alebo ho nájdete ako prílohu ku krilovaným pokrmom. Ryby nesmú nikde chýbať. Predovšetkým na oslavách sa podáva morská pražma – tai, ktorá symbolizuje šťastie, bohatstvo a spokojnosť. Nemôžme nespomenúť aj japonskú špecialitu rybu fugu, ktorá vynikajúco chutí, ale iba v prípade, že ju pripravia skúsení kuchári. Neskúsený kuchár by mohol napáchať viac škody ako úžitku. Mäso Japonci postupom času prevzali z európskej kuchyne, nemohli sa predsa živiť iba rybami a morskými plodmi, a tak dnes nájdeme na ich stoloch predovetkým hovädzie, bravčové a hydinu.
V Japonsku nájdete veľmi málo dochucovadiel. Kuchári sa snažia nechať vyniknúť pôvodnú chuť surovín, k dochucovaniu občas použijú zázvor, čierne korenie, japonské alebo sečuánske korenie (sanšo), chili, glutaman sodný a sézam.
Ryža, teda kome je jednou zo základných surovín v japonskej gastronómii, pretože neobsahuje žiadny sodík, lepok ani cholesterol a nezaťažuje tráviaci systém, keďže je ľahko stráviteľná. Pripravuje sa väčšinou so zeleninou a rybami, ktoré sú často podávané surové so sójovou omáčkou a japonským zeleným chrenom wasabi. Japonská ryža (Oryza sativa japonica) je veľmi lepkavá oproti klasickej ryži, ktorú konzumujeme na Slovensku. Druhou populárnou prílohou sú rezanc
- Harusame – podobajú sa čínskym transparentným rezancom
- Udon – pripravujú sa z bielej pšeničnej múky
- Somén – rezance vyrobené z pohánkovej múky zlatohnedej farby
Čajový obrad
Viete o čo ide? Je to japonský rituál harmónie tela i duše, keďže je pomerne zložitý, jeho správny postup sa učia študenti v špacializovaných školách. Čajový hrniec aj čajová šálka sú neodmysliteľnou súčasťou japonského stolovania. Japonci nepijú čaj rovnako jako my, a ani například jako Angličania, ale pijú zelený čaj bez cukru, mlieka alebo citrónu. Ich čaj môžete zalievať viackrát, Dva až trikrát, pretože sa podáva väčšie množstvo čaju na menšie množstvo vody. Rovnako dôležité je, že čaj sa nezaliava vriacou vodou, ale trochu vychladenou približne 70°C.
Bentó – studené jedlo, ktoré sa nosí na výlet, do školy či do zamestnania na desiatu a obed. Bentó nájdete v plochej krabičke, ktorá je zvnútra rozdelená najmenej na dve čast. Najväčšia časť je určená pre ryžu, ostatné mäsu a prílohám.
Rámen – ide o japonskú rezancovú polievku z mäsa a riasy kombu. Plávajú v nej vaječné rezance, vajíčka, bravčové kare, bambusové výhonky a cibuľa.
Ilustračné foto: visualhunt.com