Rozhovor: priamo z londýnskej kuchyne

Zuzka žije v Londýne už vyše 10 rokov. Začiatky museli byť ťažké nielen z pohľadu prispôsobovania sa novému životného štýlu, doprave, tradíciám, ale aj kvôli odlišnej kuchyni. Ako si na tradičné anglické pokrmy zvykla slečna z krajiny bryndzových halušiek sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

• Kedy a prečo si sa rozhodla odísť zo Slovenska na Britské ostrovy?

Do Anglicka som odišla, keď som dokončila bakalársky stupeň na jednej z košických univerzít. Pochádzam z Myslavy, čo je mestská časť Košíc, no aj tak sme to vždy vnímali ako samostatnú dedinu. Niekto by si teda mohol povedať, že išlo najmä o presun z malej slovenskej dediny do veľkomesta, teda chuť vidieť aj niečo viac. Moje kroky však mierili vyššie a v Anglicku som si dokončila školu, začala chodiť na jazykové kurzy a popritom som aj pracovala. Všetko to pomaly nasvedčovalo tomu, že tak skoro sa domov nevrátim. Vidíte, trvá to dodnes.

• Keď si odchádzala, nabalila si do kufra aj tradičné slovenské pokrmy ako slaninu, klobásu či bryndzu? Ak sa nemýlim, tak bryndzu a iné slovenské dobroty by sme v Anglicku hľadali márne…

Aj v Londýne, kde od začiatku žijem a pracujem sa dá nájsť niekoľko slovenských predajní,  kde si človek môže zakúpiť aj horalky a iné slovenské výrobky. Nie je ich však veľa a zvyčajne sú dosť od ruky, preto sa aj ťažko hľadajú. Keď prídem domov na Slovensko, vždy sa teším zo slovenskej kuchyne a samozrejme si doprajem čo najviac domácej stravy od mamky. Bryndzu mám rada, no keď ju nemám na očiach, čo teda v Anglicku nemám, tak mi ani nechýba. Z času na čas tu príde niekto zo Slovenska na návštevu a vždy ma obdarí tým tradičným, teda bryndzou, párenicou, korbáčikmi a inými dobrotami.

Keďže pochádza z celkom iného kraja, tak som si proste niektoré anglické tradície osvojila po svojom

• Na čo si si po príchode do Anglicka musela z ich domácej kuchyne najdlhšie zvykať?

Anglická kuchyňa nebola vždy tak slávna, ako je tomu teraz. Vplývalo na to viacero faktorov, ako veľké sťahovanie ľudí do veľkomiest a následný úpadok produkcie domácich potravín, ktoré si napríklad vo Francúzsku alebo v Taliansku stále udržiavajú. Pri príchode na Ostrovy som sa nejako extra nezamýšľala nad kuchyňou a nad tým čo budem variť. Po čase som si však začala všímať to, akým štýlom sú Angličania naučení variť a konzumovať. Na nič špeciálneho som si nemusela dlhšie zvykať. Keďže pochádzam z celkom iného kraja, tak som si proste niektoré ich tradície osvojila po svojom. Okrem toho veľa cestujem, a preto vždy ochutnávam niečo iné. Síce som tu už viac ako 10 rokov, tak som si ani nemusela na niečo veľmi zvyknúť. Som skôr zástancom toho, že môžem skúšať čo len chcem a nemusím sa oddávať niečomu zaužívanému.

• Fastfoody v Británii bežia asi narovnako ako za veľkou mlákou. Je pravda, že sa Angličanom nechce tak často variť a preferujú radšej stánky s rýchlym občerstvením, puby a reštaurácie?

Môžem to okomentovať z pohľadu niekoho, kto celý čas žije v metropole Anglicka a kde sa každý mesiac „premelie“ obrovské kvantum turistov. V tomto prípade sú fastfoody skutočne potrebné, pretože návštevníci si zvyčajne doprajú len niečo rýchle. Na rozdiel od Francúzov si Angličania jedlo až tak veľmi nevychutnávajú. Avšak majú niekoľko tradičných rituálov ako klasický Sunday Roast alebo Čaj o piatej. Toto a mnoho ďalšieho už s fastfoodmi nemá nič spoločné. Čo sa týka pubov, tak tie sú medzi Angličanmi tiež obľúbené, avšak poznať viditeľný rozdiel medzi ich a našimi slovenskými krčmami.

• Ak by si mala porovnať Slovákov a Britov, koho by si označila za lepších kuchárov?

Ako som už spomínala, tak anglická kuchyňa prešla viacerými zmenami, a to najmä po prvej a druhej svetovej vojne. Ľudia si tak museli zvykať stále na niečo iné, aj keď samozrejme niektoré tradičné jedlá a spôsoby sa dedili a zachovávali. Porovnávanie je preto ťažké. Tá dnešná anglická gastronómia je diametrálne odlišná najmä vďaka slávnym televíznym šéfkuchárom ako napríklad Jamie Oliver alebo Gordon Ramsay. Myslím si teda, že rovnako ako aj tu sa aj na Slovensku dajú nájsť rovnako šikovní a zruční kuchári. Čo sa týka domácností, tak akoby na to vyváranie v kuchyniach mali Slováci viac času a chuti. Možno to by mohlo byť dôvodom, že sa často stretnem so šikovnejšími kuchármi práve u nás na Slovensku.

Angličania si napriek všetkým zmenám a možnému tlaku zo strany turistov alebo moderných a zahraničných reštaurácií vždy zachovajú to svoje: English breakfast, Afternoon tea alebo Sunday Roast

• Pre Slováka sú bez pochyby národným jedlom bryndzové halušky so slaninkou. Čo je najviac typické pre Britov?

Myslím, že nikomu nemusím vysvetľovať čo je to fish and chips. Je to jednou z najtradičnejších jedál anglických ulíc, no najmä tých v Londýne. Nepatrí to samozrejme k zdravému životnému štýlu, no občas je dobré pochutnať si aj na tejto strave zabalenej v novinovou papieri alebo uloženej v malom košíčku. Čo by som ešte chcela zvýrazniť je to, že v Londýne sa veľkou rýchlosťou rozrastajú iné, medzinárodné reštaurácie so svojimi jedlami, ktoré ponúkajú nielen turistom, ale aj domácim. Myslím si, že Angličania si však aj napriek tomu vždy zachovajú tie najcennejšie „kúsky“ zo svojej kuchyne ako Afternoon tea, Sunday roast alebo English breakfast.

• Veľa odlišností by sa určite našlo aj medzi tradičným slovenským veľkonočným menu a naopak v Anglicku. Ostala si pri takýchto sviatkoch verná domácej klasike? Čo si vlastne Angličania pripravujú počas veľkonočných sviatkov?

Väčšinou chodím na sviatky domov, takže naše tradičné údené šunky a klobásky si vždy rada vychutnám. Tu v Anglicku si rodičia spolu s deťmi zvyknú zdobiť slamené klobúky, ktoré nazývajú „bonet“. V jednej zo známych častí Londýna, Hampstead, sa uskutočňujú prehliadky drakov, čo teda určite nemá nič spoločné s našimi veľkonočnými tradíciami. K najtradičnejšiemu anglickému jedlu na Veľkú noc patria krížom ozdobené žemle známe pod názvom „hot cross bun“.

Život v celkom inej krajine môže byť tradičný a nie až natoľko odlišný od toho slovenského. Aj klasickú anglickú kuchyňu si človek dokáže pretvoriť podľa svojho. Najväčším plusom je možnosť získavať nové skúsenosti s celkom inými chuťami a kombináciami. Myslíme, že to stojí aj za väčšie zrieknutie sa bryndzových halušiek, čo poviete?

Ilustračné foto: pixabay.com, Zuzana