Ikona francúzskej elegancie a tvorkyňa jedného z najznámejších a najpredávanejších parfumov všetkých čias Coco Chanel raz povedala: „ Žena, ktorá nenosí parfum nemá budúcnosť“. Parfum je odjakživa voňavým doplnkom každej ženy, vie vyzdvihnúť našu krásu, dodať šarm a ak chceme byť tajomné, vie toto prianie splniť. Hovorí sa, že žena si vyberá parfum podľa seba a musí ju hlavne charakterizovať. Viete, aká je história vôní ?
Slovo parfum pochádza z latinského slova per- fume, čo v doslovnom preklade znamená „ naprieč dymom“. Toto slovné spojenie nadväzuje na fakt, že pri nanášaní vône by sme ju mali jemne vstreknúť do vzduchu a potom pomaly prejsť voňavým oblakom vône. Tento populárny produkt v sebe ukrýva veľký kúsok histórie a každé historické obdobie nášho ľudstva v sebe predstavuje iné parfumy a iný návod, ako ich používať. No poďme pekne od začiatku..
Obdobie Antiky
Vznik parfumov sa datuje ešte spred 7 000 rokov, kedy sa začali vyrábať na území dnešného Egypta a Mezopotámie. Pôvodne boli určené na rituály a nie ako produkt, ktorý nás dopĺňa a charakterizuje. Používali sa najmä na balzamovanie mŕtvych, na uctievanie božstiev a na nadviazanie kontaktu s vyššími silami vesmíru. Paradoxom je, že v minulosti boli viac obľúbené u mužov ako u žien. V starovekom Egypte sa veľmi dbalo na hygienu a tak nebolo ničím výnimočným, keď faraón Ramzes II obľuboval kúpeľ z voňavých olejov a pridaných bylín.
Slávna Kleopatra používala parfumy na zvádzanie mužov a možno aj kvôli tomuto voňavému tajomstvu jej neodolal ani samotný Július Caesar. Ani nádherná Nefertiti si neodoprela vonné oleje zo santalového dreva a ambry. V tých časoch nemali filipa iba Egypťania ale aj Gréci a Rimania, pretože tieto tri národy boli nositeľmi rôznych vynálezov a zmien. Gréci povýšili parfumy na dokonalosť, kedy parfumy vylepšili pridaním korenia a balzamov. Takisto sa v tej dobe Rímu hovorilo ako mestu parfumov, pretože práve toto nedobytné mesto sa zaslúžilo o to, že sa prvýkrát v súvislosti s parfumom riešil aj jeho flakón.
Stredovek
Hlavnou zložkou každého parfumu je predovšetkým alkohol. Ten zakonzervuje všetky ingrediencie a vďaka nemu parfum vydrží. Techniku destilovania objavili ako prví Arabi a vďaka nej sa podarilo získať aj novú zložku a tou je pižmo. Pižmo je v dnešnej dobe súčasťou obrovského množstva parfumov. Úpadok vôní nastal počas križiackych výprav, keď boli na istú dobu zavrhnuté.
Na začiatku 17. storočia sa novou veľmocou vôní stalo Francúzsko. Na kráľovskom dvore vo Versailles slúžili vône predovšetkým na prekrytie zápachu a hygiena bola v tomto storočí takmer na nulovej úrovni. A to sa týkalo aj kráľovského dvora a šľachty. V porovnaní so starobylým Egyptom, kedy hygiena zavŕšila rozmach sa úpadok čistoty dotkol modernej rozvíjajúcej sa Európy.. Kráľ Ľudovít XV sa odmietal kúpať a do vody skočil iba vtedy, ak sa na šľachtickom dvore konala zábava alebo oslavy. Parfum vtedy plnil funkciu mydla.
18. a 19. storočie- zlatý vek parfumov
Francúzsko si naďalej drží pozíciu parfumérskej veľmoci. Keďže bol v 18. storočí vynájdený porcelán, mestá Sévres a Chelsey vyrábali značkové flakóny. Parfum a flakón netvorili celok, ale predávali sa oddelene a ženám to tak sťažovalo aplikáciu. Museli si parfum odlievať do zdobeného flakónu. Keďže aj v tomto období bol náš svet v opojení, ale nie vôní, ale revolúcie, rozmach tohto produktu sa opäť zastavil.
Končiacou sa revolúciou a začínajúcou sa chuťou do lepšieho života sa pohli aj vývoje parfumov a vznikali vtedy módne domy a voňavkárske centrá. Najznámejšie boli Houbigant, Lubin, Roger & Guerlain. S revolúciou prišlo aj množstvo nových metód, ako získavať vône a parfumy tak robiť výnimočnými. Postupne tak zlacneli a mohli si ich dovoliť aj nižšie vrstvy obyvateľstva.
Súčasnosť a budúcnosť
21. storočie sebe nesie pokroky a to vo všetkých oblastiach. Inak na tom nie je ani parfumérstvo a tak poznáme nové druhy, nové zložky a luxusne vyzerajúce flakóny za astronomické sumy. Ktovie, čo nám prinesie budúcnosť vývoja parfumov?
Ilustračné foto:pixabay.com