Foodbloger Čoje nie je medzi slovenskými food influencermi žiaden nováčik. Na tejto scéne sa pohybuje od roku 2015 a medzi jeho najznámejšie počiny patrí mapa podnikov v našom hlavnom meste, za ktorými sa oplatí pre gastrozážitok merať cestu. My sme s Čoje pripravili rozhovor, v ktorom nám prezradil viac o sebe, blogovaní a láske k jedlu.
Meno „Čoje” pôsobí nezvyčajne, ako ste k nemu prišli?
Vymyslel som si ho v zlomku sekundy, keď som v roku 2015 zakladal stránku na Facebooku a prišiel som na kolónku „názov stránky“. Pôvodne to nemalo byť meno človeka, alebo názov stránky. Dokonca aj rozšírená podoba môjho mena „Čoje Bratislava“ je pragmatický výsledok faktu, že čisto názov „čoje“ bol na Instagrame obsadený a musel som si k nemu vymyslieť ďalšie slovo. Zakladal som stránku o tom, čo a kde sa je. Ako prvý mi napadol názov Čoje a ten zvyšok s tým, ako sa z toho stala prezývka mňa ako človeka, je už dielo ľudí.
Zameriavate sa prevažne na bratislavské podniky, nájdu sa nejaké, ktoré ste ešte nenavštívili?
Pochopiteľne, podnikov, ktoré som nenavštívil, je asi stále dosť veľká väčšina, keďže v meste ako Bratislava sa zrejme dajú rátať na stovky. Mojou snahou nie je navštíviť úplne všetky podniky. Mojej motivácii vybrať sa niekam, minúť tam peniaze musí predchádzať aspoň nejaký záujem o dané miesto. Či už sa tam vyberiem, lebo mi toto miesto odporučili ľudia, alebo ma zaujme svojím “zovňajškom” prípadne ponukou, ako vyzerajú jedlá.
Beriete to ako full-time prácu? Predsa máte aj svoje podcasty, pridávate posty, vytvorili ste mapu najlepších prevádzok. Ako to všetko stíhate?
Nie, stále sa živím inými vecami. Ponúk na spolupráce mám dosť, no väčšinu odmietam z dôvodu, že sa jedná o podniky a o tých chcem písať nezávisle. Takže odmietam aj ponuky na jedlo zdarma. To ostatné sú buď vyslovene smiešne ponuky typu: „môžete chodiť do nášho holičstva výmenou za reklamu“, alebo ak ide aj o niečo normálne, aj tak to padne na finančných podmienkach. Ak mi niekedy aj vyjde nejaká spolupráca, ktorá je aj celkom dobre ohodnotená, aj s nejakým pekným a hodnotným výsledkom, je to, žiaľ, raz za uhorský rok.
Momentálne sa z jednej veľmi super spolupráce teším. Prednedávnom sme dokončili s ČSOB a jednou bratislavskou reklamnou agentúrou natáčanie videa.
Inak tú Mapu práveže veľmi nestíham udržiavať. Mám v hlave projekt zmapovania dobrého jedla, ktorý by bol aj aktualizovaný a udržiavaný, no aby mohlo niečo také fungovať, potrebuje to päťciferný ročný rozpočet a to žiaľ z vlastného vrecka financovať neviem.
Zvyknú vás pozývať prevádzky aby ste vyskúšali ich jedlá alebo sa rozhodujete sám, čo chcete vyskúšať?
Prevádzky ma volajú často, často ma aj pozývajú na jedlo zdarma, čo odmietam. Ale keď mi napíšu, že majú “dačo” nové a znie to dobre, som za také echo vďačný a rád tam prídem “dačo” za vlastné peniaze ochutnať. Za tie roky som si už celkom vytvoril schopnosť vedieť posúdiť kopec prevádzok a ich jedlá aj vopred a aspoň tušiť, či to bude dačo úžasné alebo nie.
Aký je váš vzťah k vareniu?
Varievam si sám a asi to budem musieť teraz robiť častejšie, keďže som začal pracovať na projekte, ktorý je viac pekný a zaujímavý než dobre platený (smiech). A mám pár jedál, ktoré podľa mňa robím na vysokej úrovni, no je ich hrozne málo. Sú to skôr také ojedinelé veci, pravidelne si varím napríklad tonkotsu ramen, alebo zdokonaľujem praženicu rôznymi pokusmi a experimentami. Systematicky a všeobecne nie som veľmi dobrý kuchár.
Ktoré sú vaše top 5 podniky?
Na toto sa nedá odpovedať, pretože podniky, kuchyne a jedlá sa od seba príliš líšia na to, aby sa dali takto zoradiť. Ale veľmi rád chodím momentálne do Bistronomy, Mäso od Romana, vždy je dobre v Baroze, fantastický je Ramen Kazu a skvelý projekt je aj Pekáreň Kruh.
Čo Vás na jedle najviac fascinuje?
Keď jedlo provokuje k premýšľaniu. Niekedy k tomu stačí zaujímavý príbeh jeho vzniku alebo jeho tvorcov. Niekedy si v ňom všimnem nejaký širší kultúrny alebo civilizačný súvis, inokedy dokáže obyčajný tanier jedla komunikovať aj komplikované a zaujímavé veci. Dospel som k tomu, že niečo takéto je oveľa viac, ako len fantastická chuť, pretože fantastickú chuť a jej kombinácie dokáže vytvoriť veľké množstvo šikovných kuchárov.
Mali ste už aj nepríjemnú skúsenosť v podniku? Ak áno, ako ste sa s tým popasovali?
To je asi relatívne, ale nie je mi veľmi príjemné, keď ma obsluha alebo rovno majiteľ podniku spozná a začne sa ku mne správať príliš familiárne, ak sa tak náhodou nesprávajú aj k ostatným zákazníkom. Toto je pre mňa asi nepríjemnejšie než priemerné jedlo alebo naopak nevrlá obsluha, nad také sa viem povzniesť.
Nechystáte pripraviť podobnú mapu naj prevádzok aj v iných mestách na SVK?
Bol by som veľmi rád, no na to by som asi potreboval nejaký štátny grant, aby to nebolo príliš povrchné alebo rýchlo kvasené. Pracovne ma teraz čaká výzva, ktorá ma zamestná najbližší rok a ak sa mi zapáči fungovať takto mimo jednej práce na jednom mieste od deviatej do piatej, tak sa do toho možno pustím a skúsim na ten projekt získať peniaze.
Začiatky blogovania nebývajú jednoduché. Hlavne ak ste milovník PC hier a nevyznávate lásku sporáku. Jednoduché to nemal ani Viktor, ktorý vystupuje na sociálnej sieti Instagram @metalheadinthekitchen – prečítajte si v našom rozhovore, aké boli jeho začiatky foodblogovania.
Autor: Dagmar Németová