Určite sa vám už raz stalo, že ste do jedla sypali soľ alebo iné korenie iba odoka, dokonca bez toho, aby ste ho priebežne ochutnali. Prípadne vám mohla ujsť ruka a polovica soľničky skončila v pripravovanom pokrme. Ani Chuck Norris nie je bezchybný a stalo sa mu to tiež. Keď si raz osolil polievku, vytvoril Mŕtve more. Ako vznikla polievka naozaj, a prečo je pre nás dôležitá, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Mamutí vývar
Polievka je nepochybne najtradičnejšou súčasťou našich jedálničkov a jedávame ju takmer každý deň. Vedeli ste však, že si ju do misiek naberali už v dobe kamennej? Je to už vyše osem tisíc rokov, kedy si praľudia v čistej vode varili mäso zo sobov, prípadne mamutov a vytvorili tak vývar. Spôsob konzumácie, a taktiež význam, sa za tie tisícky rokov zmenili, no podstata pretrváva doposiaľ.
Najrôznejšie ingrediencie do vody vkladali aj starí Rimania a Gréci, a takto sa to ťahalo až doposiaľ. Dnes už poznáme viacero druhov s rôznou konzistenciou. Polievky sa delia dokonca aj podľa krajín. Pre ilustráciu by sme mohli uviesť tradičný ruský boršč, maďarské halászlé alebo talianske minestrone. Na Slovensku je tradičnou surovinou bryndza. Bola by preto škoda nevyužiť ju aj pri príprave polievky. Má dokonca svoj vlastný názov – demikát. Ide teda o bryndzovú polievku, do ktorej sa pridáva aj vajíčko, sladká smotana, červená paprika a dochucuje sa soľou.
Na každej väčšej aj menšej slávnosti
Polievku by sme mohli definovať ako väčšinou teplé, tekuté a niekedy mierne husté jedlo. Ak máte k dispozícii nejakú nádobu, čistú vodu, akúkoľvek zeleninu, bujón, prípadne kúsok mäsa alebo tuku, môžete si vytvoriť celkom chutný obed. Snáď najklasickejšou polievkou je kurací vývar, ktorý sa podáva na svadbách, oslavách a takmer pri každom nedeľňajšom obede. Mäsový vývar je tiež vhodný pre dodanie energie, ak je človek chorý a nemá v sebe silu. O niečo zdravšou verziou klasickej polievky je zeleninová, do ktorej sa odporúča dať na menšie kúsky postrúhaná zelenina.
Ide to aj bez druhého jedla
Nie vždy nám ostane čas, chuť alebo energia vymýšľať a variť zložité jedlá. Platí to najmä počas pracovných dní, kedy sa zídu najmä recepty na rýchle polievky, ktoré sú lacné a ich príprava vôbec nie je komplikovaná. Hrncom výdatnej polievky zasýtite celú rodinu. Možno sa dokonca stanú vašimi obľúbenými rodinnými receptami. Niektoré polievky, ako guľáš či kapustnica, v sebe obsahujú okrem polievkového základu aj mäso s zemiaky, a preto už po ich konzumácii netreba vôbec druhé jedlo. Ich príprava je teda najvhodnejšou v prípade, že sa chcete dostatočne nasýtiť, no nemáte čas na viac chodov.
Polievky sú už samé o sebe dosť sýte, nehovoriac o tom, ak do nich ešte pridáme kúsky mäsa. Často sa však žiada pridať do nich aj určitý druh cestovín, ako napríklad tenké niťovky. Do fazuľovej polievky zvyknú gazdinky pridávať lečky a niekde sa môžeme stretnúť aj s tarhoňou. V prípade, že vaše deti nechcú zjesť polievku, pridajte im do nej cestoviny vo forme písmenok. Verte, že jedenie im hneď pôjde veselšie a rýchlejšie. Ak by ste ale mali viac času, vyskúšajte si vytvoriť vlastnoručne urobené halušky. Tie totižto nie sú iba tradičným slovenským jedlom podávané s bryndzou, ale aj prílohou niektorých druhov polievky. Stačí vám vajíčko, múka, soľ a voda. Najčastejšie sa halušky pridávajú do paradajkovej alebo brokolicovej polievky. Najmä na východnom Slovensku je zvykom pridať na Vianoce do kapustnice aj mäsové guľky vyrobené z mletého mäsa a na odpustové slávnosti dať do tradičného vývaru takzvanú plnku z rohlíkov.
Nepodceňujte ich
Na teplú polievku si určite vždy spravte čas, pretože jej význam v jedálničku je veľmi dôležitý. V žalúdku vytvára vhodné prostredie na správne spracovanie a strávenie tuhej stravy, spustí sekréciu slín a žalúdočných štiav. Týmto spôsobom aktivuje pohyb čriev a prebudí chuť do jedla. Ďalšou a nie menej podstatnou vecou je, že zaradením polievky pred druhé jedlo, nebudete mať po zjedení obeda hneď hlad a chuť na ďalšie maličkosti.
Ilustračné foto: pixabay.com