Novinárka Barbora: „Pečenie je pre mňa synonymom relaxu.“
Barbora sa tortám venuje už štyri roky, a to má ešte len 21. Okrem toho, že vytvára úžasné cukrárenské skvosty, je aj zanietenou novinárkou. Čo pre ňu táto netradičná záľuba znamená a s čím všetkým sa pri výrobe musí popasovať nám prezradí už ona sama v nasledujúcom rozhovore.
- Kto ťa k tortovému umeniu priviedol?
Bola som do toho zapletená celkom náhodne. Torty najskôr začala piecť moja mamka, lenže neskôr prišli zdravotné problémy, a tak jej začala pomáhať moja sestra. Začali spolu s menším biznisom, no nešlo im modelovanie rôznych postavičiek a iných ozdôb, ktoré sa dnes objavujú skoro na každej torte. Túto prácu som začala robiť ja a po určitom čase, keď moja sestra odišla za prácou, som sa toho chytila na plný úväzok. Ľudia boli jednoducho na naše torty zvyknutí, a preto by bola škoda to zahodiť.
- Kto sú vaši zákazníci? Držíte to na úrovni pomoci rodine a známym alebo je z toho veľkoplošný biznis?
Zo začiatku to boli len kamaráti a rodina. Postupne sa však o našej práci dozvedelo aj širšie okolie, a preto sa ozývajú aj kamaráti kamarátov. Ak pečiem tortu na svadbu alebo krstiny, tak sa hostia pýtajú na cukrára a je to teda celé hlavne o odporúčaniach známych. Žiadne billboardy ani veľkoplošné reklamy zatiaľ nevytvárame, no zákazníkov je stále dosť.
- Aké druhy tort sú najžiadanejšie, prípadne aké najradšej vytváraš ty?
Najradšej samozrejme robím jednoduché jednoposchodové torty, pretože minimalizmus mám veľmi rada. Väčšina zákazníkov však túži po veľkých tortách, pretože zvyčajne sú to torty na svadbu alebo na krstiny, kde je veľa ľudí. Robila som už aj trojposchodové torty alebo dve torty naraz. Rovnako žiadané sú torty s rozprávkovými postavičkami a potom klasické zdobenie a symboly ako obrúčky alebo detské topánočky.
- Koľko času ti zaberie výroba takejto sladkej nádhery?
Zvyčajne si na jednu tortu musím vyhradiť celý deň. Bohužiaľ, nemám k dispozícii veľkú výrobnú linku a všetka práca prebieha u nás v kuchyni, kde nie je toľko miesta, ako vo veľkých cukrárniach. Musím si teda piecť korpusy po jednom, medzitým robiť plnky, všetko postupne.
- Inšpiruješ sa pri vytváraní marcipánových dekorácií nejakými predlohami alebo to všetko nechávaš na vlastnú fantáziu?
Ako kedy. Občas zákazníci požadujú tortu s postavičkou horára alebo kuchárky, v takýchto prípadoch si to človek dokáže aj sám predstaviť a vytvoriť to pomocou svojej fantázie. Naposledy som však robila Mášu s medveďom, na čo som potrebovala predlohu. Poväčšine je to ale na mojej fantázii.
- Chceš pečenie ponechať na domácej úrovni alebo to dvihnúť na vyššiu úroveň v podobe vlastnej cukrárne?
Ako správna mladá a sebavedomá baba som samozrejme rozmýšľala už aj nad touto alternatívou. Ak sa po vysokej škole nikde nezamestnám, tak by som si rada otvorila malú kaviareň spojenú s cukrárňou. Popritom by som teda mohla piecť torty na zákazky. Tak, ako som výrobu tort na začiatku neznášala, ju teraz naopak zbožňujem.
- Aké bláznivé požiadavky na tortu si už dostala?
Robila som už tortu v podobe pŕs a dokonca aj holého chlapa ležiaceho pod palmami na pláži. Zvyčajne však ľudia túžia po celkom normálnych postavičkách a ozdobách. Vo všeobecnosti ale nemám problém spraviť akúkoľvek tortu.
- Čo všetko potrebuješ na výrobu klasickej torty?
Na samotné korpusy už mám svoj zaužívaný recept. Obmieňam ho len ak chce zákazník napríklad čokoládovú príchuť. To isté platí aj pri plnkách. Vždy sa treba prispôsobiť žiadosti zákazníka a podľa toho len upravujem hlavnú ingredienciu, aby mala plnka požadovanú chuť. Na vytváranie ozdôb mám šesť plných krabíc tých najrôznejších náradí, ako silikónové formičky, rôzne radielka, formy na ornamenty… Všetko je to také cukrárenské dedičstvo po mamke. Keď sa púšťam do výroby postavičiek, používam rôzne pasty ako marcipán, fondán, gumpasta. Týchto druhov je veľmi veľa, a keďže ešte nie som profesionál, tak si vždy nechám poradiť v špecializovanom obchode. Robila som už aj s jedlým papierom, keď som potrebovala na tortu umiestniť veľkú kopu peňazí. V tomto prípade sa teda tieto peniaze dajú aj zjesť.
- Nastala doba chválenia. Čím sú teda tvoje torty výnimočné a odlišné od tých iných?
Výnimočné budú pravdepodobne chuťou. Myslím si, že to, čo sa ukrýva vo vnútri, je dôležitejšie, ako vzhľad torty. Samozrejme sa vždy snažím, aby torta lahodila aj oku, no hlavná je jej chuť. Na hotovú tortu sa najskôr popozeráme, ale vždy ju aj tak zjeme. Čo má človek z torty ak vyzerá úžasne, no nechutí dobre? J No a samozrejme ju celú robím zo srdca a s láskou.
- Čo pre teba výroba tort znamená?
Predovšetkým to pre mňa znamená určitý druh relaxu a odreagovania sa. Je to moja záľuba, ktorú už nerobím nasilu, no občas si pri pečení aj vybíjam zvyšnú energiu, hlavne keď treba rozpracovať tvrdý marcipán.
- Myslíš si, že by mal mať človek určité vrodené zručnosti na to, aby dokázal vytvoriť podobné cukrárenské dielo?
Upiecť tortu, teda korpus a pripraviť krémy, nie je problém, dokonca si myslím, že by to zvládol každý kuchár či pekár začiatočník. Problém však nastáva pri výrobe marcipánových doplnkov. Ak nemá človek veľkú predstavivosť, fantáziu a taktiež cit v rukách, tak by to bolo skôr trápenie, ako pôžitok a radosť z práce. V mojom prípade je tá zručnosť asi odmala, keď som veľa maľovala a venovala sa podobným veciam, takže to modelovanie mi tak nejako prischlo a ide to už od ruky.
Foto: archív Barbory Kubovovej, pixabay.com