Pivo – odkiaľ prišlo a kam smeruje?

Ak niekedy zájdete s kamarátmi do baru, čo si dáte? No predsa pivo – jeden z najobľúbenejších a pravdepodobne aj najstarších alkoholických nápojov všetkých čias. Viete, ako sa vyrába a kam až siahajú jeho korene?

Pôvod

Počiatky piva sa datujú až do roku 10 000 pred naším letopočtom. Objavili ho Sumeri a obyvatelia Mezopotámie. Názov alkoholického nápoja pochádza zo staroslovienčiny a v preklade znamená pitie, pitivo. Predpokladá sa, že pivo vzniklo náhodou – zabudnuté obilie v sudoch skvasilo, niekto tekutinu ochutnal a zámerne začal „zabúdať“ ďalšie obilie podobným spôsobom s cieľom vytvoriť rovnakú alebo ešte lepšiu chuť. Prvé pivá neboli také priezračné, ako sú tie dnešné, ale zakalené a plné usadenín. Vyrábali sa z jačmeňa, ovsa, prosa alebo pšenice. Aj keď si väčšina ľudí myslí, že pivo je prevažne mužský nápoj, paradoxne ho v minulosti vyrábali ženy, ktoré často používali rôzne ingrediencie ako šalviu, mätu, aníz či škoricu, aby dodali pivu lepšiu chuť.

Varenie piva sa dedilo z generácie na generáciu a presúvalo z krajiny do krajiny. Reformátormi v pivovarnej oblasti boli Egypťania. Pivo, ktoré k nim prišlo od Babylončanov, bolo nepríjemné a plné hrudiek obilia, preto ho začali piť pivo cez slamku, pridávali doňho ďatle a keďže boli spoločenský, začali ho piť v domoch piva, čo môžeme pokladať za počiatok dnešných krčiem. V Egypte sa našiel aj najstarší pivovar na svete, ktorý pochádza zo 4. tisícročia pred naším letopočtom.

Stupne nie sú percentá

Pivo sa rozdeľuje z hľadiska stupňovosti, ktorú si ľudia bežne mýlia s hodnotou percent alkoholu. O výške stupňovitosti rozhoduje podiel alebo hustota mladiny, z ktorej sa konkrétne pivo vyrába. Obyčajné výčapné pivo má 7 až 10 stupňov, čiže 7 až 10% podielu mladiny, ale len 1,6% alkoholu. Podiel mladiny môže byť najviac 20% a vtedy pivo obsahuje 5,5% alkoholu. Poznáme aj takzvané nealkoholické pivá, ktoré majú asi 0,5% alkoholu a pivá s nižším obsahom alkoholu, ktoré majú najviac 1, 2% alkoholu.

Pivá rozdeľujeme podľa farby na svetlé a tmavé. Svetlé pivá radíme medzi plzenské typy a vyrábajú spodným kvasením, majú väčší podial mladiny a ich hlavnou ingredienciou je svetlý slad. Tmavé pivá sú vyrábané z opraženého karamelového sladu, zaraďujeme ich do mníchovského alebo bavorského typu a varíme pri vyššej teplote. Medzistupeň medzi plzenským a tmavým pivom tvoria polotmavé pivá, ktoré vznikajú miešaním svetlých a tmavých sladov.

Vrchnokvasky a spodnokvasky

Uvarené pivo sa stáča do ležiackych sudov, kde dokváša. Obohacuje sa tu o oxid uhličitý, vďaka ktorému má pivo bohatú penu a je perlivé.  Špeciálne pivá, ako napríklad ležiaky, sa dokvášajú minimálne 56 dní, obyčajné čapované pivo najmenej 21 dní. Dokvasené pivo sa z veľkých ležiackych sudov opäť stáča, a to do menších sudov alebo fliaš. Fľaškové pivo sa pasterizuje.

Poznáme dva spôsoby kvasenia – vrchný a spodný. Pri vrchnom kvasení kvasinky stúpajú na povrch a vytvárajú vrstvu. Celé kvasenie prebieha rýchlejšie pri teplote 20 °C. Týmto spôsobom vznikajú pšeničné pivá, pivá s ovocnou arómou, tmavé pivá typu porter a silné kvasnicové pivá.

Spodné kvasenie trvá dlhšie a pri teplote 8 °C. Pri spodnom kvasení sa používajú kvasinky, ktoré klesajú na dno nádoby. Týmto spôsobom kvasenia je možné vyrobiť ležiaky, teda pivá, ktoré v druhej fáze kvasenia oddychujú. Pivá, ktoré sa vyrábajú spodným kvasením, sú plzenské, mníchovské a dortmundské typy piva.

Plzenské pivá sú stredne horké, svetlé pivá s kvalitnou penou, majú vyššiu koncentráciou chmeľu a podiel mladiny 11 až 12%.

Mníchovský typ sú pivá tmavé, menej chmeľové, nízko prekvasené, so sladšou chuťou a koncentráciou mladiny 14 až 19%.

Dortmundské pivo je prekvesené, mierne horké a obsahuje najväčšie percento alkoholu.

Viac informácii o pive sa dozviete na www.gastroslovnik.sk

Ilustračné foto: pixabay.com