Tradície na sv. Juraja a sv. Marka

24. apríla oslavuje meniny Juraj, alebo aj Ďuro či Juro. Naši predkovia tomuto dňu pripisovali veľkú symboliku. Patrili tu tradície súvisiace s poslednou skupinou jarných zvykov. Prečo? Pretože práve tento deň považovali za predel medzi letom a zimou.

Štvorlístok znamená šťastie

Viete, že každý, kto našiel pred Jurajom ďatelinový štvorlístok, považoval ho za prísľub šťastia? Nebolo to však len tak. Štvorlístok musela dotyčná osoba nájsť náhodou. Dokonca ho vraj nesmela odtrhnúť ale odhrýznuť. Podľa povery dievča alebo mladá slečna, ktorá mala túto ďatelinu pri sebe si zobrala za muža toho, na koho najviac mysela.

Vence z lúčnych kvetov pre krásu

Na deň svätého Ďura si tiež dievčatá, aby boli krásne, plietli z rozkvitnutých lúčnych kvetov venčeky. Najčastejšie to bolo z jarnej sýtožltej púpavy. Aj to malo význam v ľúbostnej mágii. Na vydaj súce dievčatá totižto púštali vence dole potokom. Tam kde zastavili, tým smerom sa mali dievky vydať. V niektorých oblastiach Slovenska hádzali dievčatá vence na stromy. Ak sa zachytili na konár, znamenalo to len jedno – do roka bude svadba.

Prebúdzanie po zimnom spánku malo svoju symboliku

Hovorí sa, že: „na Juraja sa zem otvára„. Predpokladalo sa totižto, že až po tomto dni sa môže na zemi ukázať všetko, čo bolo v nej cez zimu „schované“. Otváranie zeme súviselo s vyliezaním hmyzu a zvierat, ktoré v zemi prezimovali. Najčastejšie to boli hady, jašteričky, mloky, mravce a podobne. Na jar si prišli na svoje aj ľudoví liečitelia. Možno to nebude znieť až tak vábne, ale napríklad popol z hada so soľou mal liečiť dobytok. Haďou kožou tiež liečili lišaje. Napriek tomu had patril medzi zvieratá, ktoré boli pre našich svedkov posvätné.

Ďalšie zvyky a tradíce na Juraja

Deň Jura bol u nás na Slovensku aj Deň pastierov, pretože počas tohto dňa sa najímali mladí chlapi do služby. Pri tejto príležitosti sa konalo tzv. spievanie Jura. Napriek tomu, že stridžie dni sa nám spájajú skôr s predvianočným obdobím, tak aj tento – 24. apríl – zaň považujeme. Aby mládenci chránili svoje domovy, polia, či statky pred strigami, tak predvečer sv. Juraja plieskali bičmi, robili hluk, strieľali z mažiarov. Ako spôsob ochrany tiež pálili jurské ohne. Týmto mali odohnať negatívne sily.

Okrem Juraja bol veľkým sviatkom aj Deň sv. Marka (25. apríl), kedy kňazi posviacali oziminy a chotáre. V tento deň sa tiež ako ochrana pred krupobitím zapichávali posvätané veľkonočné prútiky. Samozrejme to záležalo aj od toho, na aké dni vychádzala Veľká noc. Posvätané steblá ozimín si ľudia vkladali do modlitebných knižiek. Zvyčajne si byliny rozdelili. Časť dali na vysiate polia a zvyšné používali pri liečení dobytka.

Obľúbenou počas tohto obdobia bola žihľavová polievka. Žihľava, či pŕhľava mala v sebe na jar najviac živín a vitamínov, najmä skupiny C a B, vápnika, horčíka, či kyseliny kremičitej. Čím mladšia žihľava, tým lepšie.

Recept na tradičnú jarnú pŕhľavovú polievku

Budeme potrebovať:

• 400 g žihľavových lístkov (ak sa nechcete popŕhliť, použite rukavice),
• 2 polievkové lyžice masla,
• strúčik cesnaku (ak ešte rastie, pokojne použite medvedí cesnak),
• 2 polievkové lyžice bieleho jogurtu,
• ovsené vločky,
• bobkový list
• soľ.
  

Postup prípravy:

Umyté pŕhľavové lístky posekáme a opečieme v hrnci na masle. Pridáme pretlačený strúčik cesnaku. Ak máte radi jeho vôňu, použitie aj dva, či tri strúčiky. Dodá polievke ešte lepšiu chuť. Ďalej zalejte litrom vody, posoľte a volžte bobkový list. Nechajme zovrieť. Zahustíme ovsenými vločkami. Napokon polievku rozmixujeme ponorným mixérom. Následne vmiešame biely jogurt. Môžete tiež vyskúšať vymeniť jogurt za domáci kefír. Podávajte s krutónmi a nasekanou čerstvou žihľavou. Prajeme vám dobrú chuť.