Rybolov v súčasnosti: chytiť a pustiť

História rybolovu siaha až na prelom 19. a 20. storočia, kedy do platnosti vstúpili aj prvé oficiálne pravidlá pre lov rýb. Aj v 21. storočí je tento koníček pre mnohých určitým druhom relaxu a oddychu v prírode. Týmto spôsobom relaxuje aj Tomáš z Trstenej, ktorý sa rybolovu venuje už dvanásť rokov. Jeho mottom je „chytiť a pustiť“, aby si pôžitok z krásneho úlovku mohli vychutnať aj iní. Čo všetko lov rýb obnáša, a kde vám odporúča zájsť skúsený rybár sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Ako dlho sa venuješ rybolovu? Čo konkrétne ťa k tomu priviedlo?

S rybami som spätý celý život. Ocino je tiež rybár a už ako osemročného chlapca ma často brával na ryby. Možno práve preto som sa aj ja rozhodol stať rybárom. Oficiálny rybár zapísaný v Slovenskom rybárskom zväze som už dvanásť rokov. Z toho tri roky sa venujem kaprárčine.

Čo ťa na rybolove zaujalo najviac? Prečo práve tento „šport“?

Na rybolove ma zaujalo úplne všetko. Milujem to ticho a relax pri vode. Na rybách si viem vždy vynikajúco oddýchnuť a na chvíľku vypnem od  všetkého, hlavne od práce. Je to síce drahý koníček, ale bez rybárčenia si svoj život už neviem predstaviť.

Čo všetko patrí do základnej výbavy každého rybára?

Základná  výbava musí obsahovať podberák, pean, ktorý slúži na vyberanie háčikov z ulovenej ryby, meter na zmeranie ryby. Rybárska výstroj  obsahuje udice, navijaky, signalizátory, svingre, silón a stojan na udice. Výbava rybára je veľmi drahá. Nie je to teda lacný koníček.

Sleduješ vývoj a novinky v rybárskej oblasti v časopisoch alebo si ideš čisto svojím štýlom?

Skôr si idem svojím vlastným štýlom. Občas si kúpim časopis Ryby rybky rybičky, ale to veľmi málinko. Obdivujem, však jedného rybára a ním je Jakub Vágner. Od neho si rád pozriem veľa videí z jeho výprav.

Ako je to v súčasnosti s rybárskym preukazom? Kam musia zájsť ľudia, ktorí majú v pláne začať s rybolovom?

Pred začatím chytania rýb si každý rybár musí zakúpiť rybársky lístok, ale predtým sa ešte musí stať rybárským členom a spraviť skúšky. Až potom si môže zakúpiť ročný rybársky lístok, ktorý je v sume 125 eur – celoslovenský kaprový, na všetkých kaprových nádržiach a priehradách. Rybár si môže zakúpiť aj takzvanýhosťovací lístok. Cena sa zaň pohybuje okolo 10 eur na deň  a 40 eur na týždeň.

Aké sú okrem rybárskeho preukazu ďalšie pravidlá alebo podmienky pre lov rýb?

Do rybárskej lístka si zapisujeme  číslo revíru, na ktorom sme chytali, teda či to bolo na Oravskej priehrade, Liptovskej mare a podobne. Ďalej druh ryby, koľko vážila a koľko meria v centimetroch. Zapisujeme to, pretože na konci roka sa rybárske lístky odovzdajú  spočítajú sa ryby a napustia sa nové.

Aké miesta si už pochodil, kde sa ti páči najviac a kam by si odporúčal zájsť čitateľom, ktorí zdieľajú podobnú záľubu?

Obľúbenú  mám Oravskú priehradu, ale rád chodievam aj na  Liptovskú maru, ktorá vie vždy prekvapiť. V lete si rád vyrazím trošku ďalej od domova na tzv. kaprárske súkromné revíry. Jeden z mojich najobľúbenejších je Zemník Bodovka pri Trenčíne v malom mestečku Beckov. Odtiaľ mám najkrajšie ulovené ryby a spomienky na krásne prostredie. Na výpravu chodievame aj na iné súkromné revíry Strebornica, Gbely, Kamenný most, ale tieto revíry sú ešte nezabehnuté a nato, že tam človek zaplatí vstupné tak úlovky nestoja za veľa . A prístup majiteľov sa mi tiež osobne nepáči.

Viac ako na Slovensku má baví chytať v zahraničí, len je to dosť finančne a časovo náročné. So Slovenskom sa to nedá porovnávať. Môj úlovok zo súkromného revíra v zahraničí chytený na boilis slivka bol kapor, ktorý mal 102 centimetrov a 22,5 kilogramov. Bola to krásna zdravá ryba pustená späť do jazera.

Prejdime k tvojim „naj“… Aký bol tvoj najväčší úlovok, najrýchlejší čas, prípadne najkrajší druh ryby.

Najväčší úlovok na Slovensku som mal na našej Oravskej priehrade, ktorý meral 88 centimetrov a vážil 12,5 kilogramov. Taktiež bol pustený do vody, lebo ja som zástanca „chyť a pusť,“ veď nech sa potešia aj druhí.

Stane sa, že cestujete stovky kilometrov a nechytíte žiadnu rybu ?

Vždy sme plne pripravení na našu kaprársku výpravu, ale nikdy človek nevie, či ho nezradí počasie. Väčšinou je pre ryby najlepším počasím jesenné obdobie, keď je chladno a nie je prudké slnko, lebo vtedy sa ryby pripravujú na zimu a robia si zásoby jedla.

Idete na výpravu aj stovky kilometrov, a potom sa s rybou len odfotíte a pustíte ju. Nečudujú sa ľudia aký to má zmysel?

Čudujú sa iba tí, ktorí nie sú rybármi. Nevedia aký je to pocit zdolávať kapra, a potom ho vrátiť späť do vody. Rybolov nie je o tom, aby sme všetky úlovky čo chytíme zasieťovali a brali domov. Hlavná vec je to, že ma to robí šťastným, že je to moja životná láska, je to výzva. Ľudstvo sa vyvíja. Nemôžeme uvažovať ako v minulom storočí, keď boli ryby našou obživou.

Takto uvažujete Vy, ale sú rybári, ktorí ryby chytajú pre potravu.

Áno, bohužiaľ je to tak. Väčšinou je to tá staršia generácia rybárov, a tí berú všetky ryby, ktoré majú lovnú mieru. V dnešnej dobe už pribúda viac mladých rybárov, ktorí chytia veľkú rybu, urobia si s ňou fotku, nafilmujú  a pustia ju.

Aký je to pocit chytiť naozaj veľkú rybu?

Pocit je to neopísateľný a mal by to každý človek zažiť na vlastnej koži. Tento pocit doprajem každému rybárovi. Pre mňa je to okamih, keď som najšťastnejší na svete.

Brávate so sebou aj ženy alebo ich radšej nechávate doma?

Raz som zobral moju priateľku na dvojdňovú výpravu, ale nepáčilo sa jej, že budeme nocovať v bivaku. Celú noc nespala a druhú noc spala už v aute (smiech). Tak som si povedal, že tento koníček nie je veľmi pre ženy. Bol som však rád, že sme spolu zažili lov. Mohla tak aspoň na vlastné oči vidieť ako chytám ryby, a že to nie je také jednoduché ako to vyzerá.

Ďakujem za rozhovor.