Ako vyzerala Štedrá večera našich predkov ?
Vianoce v minulosti boli trochu odlišné od Vianoc, ktoré poznáme dnes. Aké? Plné zvykov, tradícií, obradov a tajuplných úkonov. Boli sviatkom toho, že sa znova pri štedrovečernom stole zišla v plnom počte a zdraví celá rodina. Boli oslavou narodenia Jezuliatka, príchodu Troch Kráľov a žiariacej hviezdy na nebi, čo zmenila ľudí po celom svete. Vianoce rozhodne neboli obklopené darčekmi a viacerými chodmi jedla, boli skôr skromné a o to viac radostné. Viete však, čo nesmelo chýbať na štedrovečernom stole našich predkov?
Zvyky, tradície, rituály
V minulosti boli ľudia veľmi poverčiví a na príchod Vianoc sa svedomito pripravovali. Vyupratovali celý dom, záhradu, pripravili krmivo pre zvieratá a veľmi im záležalo na tom, aby ich Štedrý deň nebol ničím a nikým rušený. Gazdovia mysleli aj na stromy, okolo ktorých skoro ráno uviazali slamu, aby boli plodné a v jeseni štedro rodili. Zvieratá dostali vianočné oblátky potreté cesnakom, aby boli celý rok zdravé.
Pred večerou musel „pán domu“ spolu so zvyškom rodiny vykonať isté rituály a zvyky, aby bola rodina zdravá a spokojná a aby sa príbytku vyhli duchovia a zlé sily. Používal pri tom kadidlo, ktorým dymil v miestnostiach domu aj v maštaliach. Počas tohto rituálu sa celá rodina modlila Otčenáš. Kadidlo sa používa aj dnes v rôznych cirkevných obradoch a je znakom požehnania. Kadidlo bolo taktiež jedným z darov, ktoré priniesli Traja Králi z Východu novonarodenému Jezuliatku.
Do východu prvých hviezd sa držal pôst, ktorý praktizujeme dodnes. Vraj ak vydržíme nejesť až do večere, uvidíme zlaté prasiatko. Hlavne sa však budeme viac tešiť na jedlo a lepšie si vychutnáme jednotlivé chody. Keď vyšla na nebi prvá hviezda a vonku zazneli zvony, prišiel čas zapáliť sviecu a zahájiť Štedrú večeru.
Ako vyzerala samotná večera?
Štedrovečerný stôl kypel hojnosťou a bol bohato naložený jedlom. Nie však z obžerstva, ale kvôli tomu, že hojnosť jedál symbolizovala aj hojné a prosperujúce gazdovstvo. Na stole bolo prestreté pre toľko ľudí, koľko bolo v dome a ešte jedného naviac – pocestného. Naši predkovia mali počas večere aj 12 rôznych chodov. Neboli to ale žiadne honosné a luxusné jedlá, ale pokrmy z vlastnoručne dopestovaných a lokálnych surovín. Každá večera musela začínať ako inak oblátkami, ktoré boli potreté cesnakom.
V bývalom Prešporku a dnešnej Bratislave dominovali na stole rôzne druhy strukovín a obilnín. Varili sa z nich rôzne kaše. Dominantnou bola tzv. „Ježiškova kaša“, ktorú dnes nazývame jednoducho krupica. Druhým chodom bola tradičná kapustová polievka – dnešná kapustnica. Dnes sa varieva kapustnica a niekde aj tzv. „juška“, teda krémová hubová polievka. Ryba nemohla na sviatočnom stole chýbať, robila sa ale pečená alebo varená a nie vyprážaná, ako ju konzumujeme dnes. V južnejších okresoch Slovenska sa varievala aj rybacia polievka – halászlé. Na stole nechýbali aj rôzne druhy koláčov – tvarohový ,či slivkový koláč, chlebové placky, osúchy ,či pupáčiky.
Skromná výzdoba a žiadni hostia
Darčekov nebolo mnoho, ak aj vôbec nejaké a v domácnostiach chýbal aj vianočný stromček, teda aspoň v podobe, v akej ho poznáme dnes. Izbu, kde sa večeralo, zdobili vetvičky okrášlené slamou alebo visel uprostred kuchyne zo stropu malý živý stromček ozdobený slamou, kukuričnými postavičkami zo šúpolia, sušenými jablkami, či orechovými škrupinkami. Ľudia žili skromne a výzdoba v miestnosti tomu samozrejme zodpovedala.
V slávnostný štedrovečerný deň sa nechodilo na návštevy a ľudia väčšinou ostávali doma, užívajúc si prítomnosť blízkych a rodiny. Jedinú nezvanú návštevu, ktorú boli ochotní prijať, boli vinšovníci oblečení v tradičných krojoch, s Betlehemom v rukách a pekným vinšom na perách.
Doba sa zmenila a aj slávenie Vianoc. Nie však natoľko, aby sme zabudli na tradície a zvyky našich predkov, preto viaceré praktizujeme dodnes. A radi.
Ilustračné foto: pixabay.com