Daruj úsmev dvakrát

Ona sama žila v detskom domove. Na vlastnej koži zažila a vie aké to je, byť takýmto dieťaťom a s čím sa musia potýkať aj keď opúšťajú brány domova a vrhajú sa do sveta, ktorý nie vždy na ne čaká s otvorenou náručou. S Máriou Soboličovou, manažérkou pre fundrasing Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar hovoríme o novom projekte s názvom „Daruj úsmev dvakrát“.

O čom tento projekt je?

Ide o spoluprácu, ktorá sa zrodila z iniciatívy Kauflandu, aby sme v predvianočnom období pomohli deťom z detských domovov nájsť cestu k vlastnému domovu. Je postavená na jednoduchom princípe: kúpou adventného kalendára s vtáčikom Kiwi darujú zákazníci úsmev hneď dva razy – svojmu dieťaťu, ktoré obdarujú, a zároveň aj dieťaťu v detskom domove. Výťažok z predaja adventných kalendárov totiž poputuje na aktivity nášho občianskeho združenia. Súčasťou projektu je microsite, kde postupne každú adventnú nedeľu pribudne nový diel príbehu o tom, ako sa Kiwi stratil a hľadá svoj domov.

S čím deťom z detských domovov pomáhate?

Podľa našich prieskumov by sa viac ako 56 % detí, ktoré žijú v detských domovoch mohlo vrátiť do svojich vlastných rodín, ak by s týmito rodinami niekto systematicky pracoval. Okrem toho, že sa snažíme o to, aby malo každé dieťa rodinu, snažíme sa zlepšiť ich návyky, ktoré súvisia s chodom domácnosti a jej fungovaním. Mnohé z nich si nevedia samostatne navariť ani jednoduché jedlá, majú problém efektívne hospodáriť, či racionálne nakupovať. Skrátka, nie sú dostatočne samostatné. Často počúvajú, že sú neschopné a nič v živote nedosiahnu. Potom je tu druhý extrém, tie čo majú sebavedomia na rozdávanie. Veľmi to závisí na ľudskom faktore, s kým vyrastali, akými ľuďmi boli obklopené.

Detské domovy sa zmenili na domovy rodinného typu. Neznamená to, že sa deti podieľajú na chode „domácnosti“ a majú svoje povinnosti?

Prvoradá je samozrejme škola a povinnosti s tým spojené. Dnes sa už deti v domovoch vo väčšej miere zapájajú do bežného chodu ich „domácnosti“ a postupne sa učia všetko, čo potrebujú, aby v budúcnosti boli dobrými partnermi, manželmi a rodičmi. Skrátka, vedeli vytvoriť skutočný domov. Vychovávatelia ich učia variť, samozrejme prihliadajú na ich vek a zručnosti, na všetko idú pomaly a dôkladne. Chodia s deťmi nakupovať do obchodu, vysvetľujú im, aby si dávali pozor pri vydávaní pri pokladni, každý cent má dnes hodnotu a deti si to musia uvedomiť. Deti v domove musia robiť všetky domáce práce, učia sa prať, upratovať, žehliť.

Spomínali ste, že napriek všetkej snahe to nie je dostatočné. Napríklad nemajú dostatočnú finančnú gramotnosť. Ako sa to prejavuje v praxi?

Napríklad v tom, že keď idú do obchodu, tak nepozerajú na cenu, kúpia si hocičo, na čo majú chuť, od čokolády až po čipsy, prípadne preto, že to má pekný obal a potom zistia, že to vôbec nie je chutné. Alebo nakúpia aj všetkým kamarátom. Nakupujú bez toho, aby rozmýšľali nad tým, či im zostávajú peniaze na chlieb alebo maslo, či ostatné  potrebné veci do konca mesiaca. My ich potrebujeme viesť k tomu, aby nad tým premýšľali a nakupovali s rozumom, to čo potrebujú a aby si veci aj plánovali. Preto je potrebné deti z detských domovov vzdelávať ohľadne finančnej gramotnosti a pripraviť na samostatný život, aby boli dobrými partnermi a rodičmi.

Sama ste vyrastali v detskom domove. Ako to bolo s vašou prípravou do života?

Mala som šťastie, že som vyrastala v detskom domove rodinného typu a moji vychovávatelia o prípravu na bežný život veľmi dbali. Všetko je to o ľuďoch, ktorí deti v detskom domove obklopujú. Je dôležité, aby rozoznali u detí potenciál, odhadli kto na čo má a podporovali ich. V minulosti to veľmi nefungovalo, v domovoch internátneho typu bývalo na jedného vychovávateľa aj viac ako 20 detí, bolo to anonymné. V súčasnosti sa vzdelávaniu a príprave detí venuje omnoho väčšia pozornosť. Príkladom je projekt Daruj úsmev dvakrát, pričom rozsah pomoci závisí od toho, koľko zákazníkov sa zapojí. Čím viac ich bude, tým viac budeme môcť pomáhať.