Koniec éry otvorených priestorov? Ako definovať zóny medzi kuchyňou a obývačkou
Otvorené dispozície boli roky zobrazované na titulných stránkach magazínov o bývaní. Kuchyňa, jedáleň a obývačka v jednom priestore pôsobili moderne, vzdušne a spoločensky. Rodina tak mohla byť spolu pri varení, práci aj oddychu. Postupne sa však ukazuje aj druhá strana mince. Hluk, neporiadok vznikajúci pri varení na očiach a nulové súkromie, keď si chcete napríklad nerušene pozrieť film.
Zdroj foto: XXXLutz.sk
Aj preto sa čoraz častejšie hovorí, že éra úplne otvorených priestorov sa končí a nastupuje obdobie zónovania. Nejde o návrat k uzavretým izbám, ale k múdrejšiemu definovaniu jednotlivých funkcií v rámci jedného veľkého priestoru. Dobrá správa je, že nemusíte nič murovať, dá sa to docieliť premysleným dizajnom.
Polootvorený koncept s deliacimi prvkami
Jedným zo spôsobov, ako opticky aj funkčne oddeliť kuchyňu od obývačky, sú polopriečky a sklenené deliace konštrukcie. Či už ide o pevnú lamelovú stenu, sklenené priečky v oceľových rámoch alebo o sklenené posuvné dvere, princíp je rovnaký. Priestor zostáva vizuálne prepojený a presvetlený, no zároveň dosiahnete jasnejšie vymedzenie jednotlivých zón a v prípade posuvných dverí aj nižšiu hlučnosť.
Pri väčších rekonštrukciách sa oplatí uvažovať aj nad architektonickými zásahmi, ako je napríklad priznaný drevený trám či podhľad s integrovaným osvetlením nad kuchynskou časťou. Tieto prvky nenásilne naznačia hranicu medzi kuchynskou a obytnou zónou.
Nábytok ako funkčný predeľ
Aj bez stavebných úprav dokáže správne rozloženie nábytku urobiť zázraky. Často stačí otočiť sedačku tak, aby operadlom oddeľovala obývačku od kuchyne. Podobne funguje aj jedálenský stôl. Ak ho postavíte medzi kuchyňu a obývačku, stáva sa prirodzeným prechodovým prvkom. Na strane kuchyne slúži ako rozšírená pracovná plocha, na strane obývačky ako priestor pre dlhé rodinné posedenia, napríklad pri spoločenských stolových hrách.
Zaujímavým riešením je aj lavica do kuchyne, či už rovná alebo zakrivená. Tá dokáže vytvoriť polouzavretý jedálenský kút, ktorý pôsobí ako samostatná mini-zóna. Ak má navyše integrovaný úložný priestor, môže v sebe skryť aj rôzne kuchynské potreby či textílie.
Farby a materiály, ktoré hovoria spoločným jazykom
V dobre navrhnutom open space sa jednotlivé zóny nebijú, ale ani sa úplne nestratia jedna v druhej. Pomôže vám práca s jednotnou základnou paletou, napríklad neutrálny odtieň na stenách či podobný tón dreva v celej miestnosti (na jedálenskom stole aj konferenčnom stolíku v obývačke). Jednotlivým zónam potom môžete dať vlastné farebné akcenty. Kuchyňa môže mať výraznejšiu farbu skriniek, zásteny alebo kuchynských potrieb, napríklad tmavozelenú alebo modrú, zatiaľ čo obývačka pracuje s textíliami v príbuzných, ale jemnejších tónoch. V jedálni zasa často funguje ako akcent koberec pod stolom.
Využite silu osvetlenia
Osvetlenie nie je len technická záležitosť, ale aj silný nástroj pri formovaní atmosféry. Nad kuchynskou pracovnou doskou potrebujete jasné pracovné svetlo, ideálne v podobe LED pásov pod hornými skrinkami alebo bodových svetiel.
Nad jedálenským stolom môže byť nižšie závesné svietidlo, ktoré doslova vyznačí kruh alebo ovál svetla nad stolom a tým definuje jedálenskú zónu. V obývačke môžu namiesto stropného svetla dominovať stojacie lampy či nástenné svietidlá, ktoré vytvárajú intímnejšiu, večernú atmosféru.
Dôležité je, aby svetelné scény fungovali nezávisle. Iné svetlá potrebujete pri varení, iné pri stolovaní a úplne iné pri sledovaní filmu. Ak viete v obývacej časti stiahnuť svetlo na minimum, opticky sa oddelíte od kuchyne, aj keď je stále v tom istom priestore.
Plne otvorený koncept už mnohým domácnostiam prestáva stačiť a nahrádza ho inteligentne zónovaný priestor, ktorý rešpektuje každodenný život jeho obyvateľov. Často stačí zmeniť rozmiestnenie nábytku, pridať koberec, upraviť osvetlenie alebo premyslieť farby a materiály.
