Geneticky modifikované potraviny
V dnešnej modernej dobe, kedy sme obklopení výdobytkami techniky a množstvom potravín je úprava plodín každodennou praxou. So stúpajúcim počtom ľudí na našej stále menšej a menšej planéte je umelá výroba niektorých produktov priam nevyhnutná. Geneticky modifikované potraviny (GMO) už nie sú tajomstvom a ležia v žalúdku nie len aktivistom, ale aj lekárom, či ľudom, ktorí sa skrátka zaujímajú o to, čo do svojho tela dávajú. Sú geneticky modifikované potraviny nebezpečné? A prečo?
Aká je podstata GMO?
Geneticky modifikované potraviny sa definujú ako potraviny, ktoré obsahujú geneticky upravované organizmy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pomenúva GMO ako organizmy, v ktorých bol genetický materiál (DNA) pozmenený spôsobom, ktorý nenastáva prirodzene. Zmienené organizmy môžu byť vírusy, baktérie, zvieratá alebo aj rastliny. Tieto organizmy sú „výnimočné“ tým, že ich DNA je pozmenená a to nejakým genetickým procesom, ktorý priamo vychádza z moderných technológií. Aj my ľudia sme nositeľmi jedinečnej DNA, teda zjednodušene povedané dvoj-závitnice, ktorá na sebe nesie informácie o nás. Správy o našich vlastnostiach, farbe vlasov, očí, o našom talente, o našom strachu, o predispozíciách chorôb aj o tom, ako daný jedinec reaguje na vonkajšie podnety z okolia. Skrátka DNA je veľmi dôležitá a alfou aj omegou genetickej mutácie je jej zmena na takú DNA, ktorú organizmus pred tým nemal, teda nebol jej nositeľom. Znie to komplikovane, no príroda komplikovaná je, no na druhej strane je aj veľmi prepracovaná.
Samotné genetické modifikácie spočívajú v tom, že sa vyberie istý úsek DNA a vloží sa do iného organizmu na ďalší iný úsek DNA. Takto je možné vložiť napríklad zvieraciu DNA do rastlinnej a naopak. Týmto procesom vznikajú tak nové odrody rastlín a to najmä poľnohospodársky významných plodín. V súčasnej dobe sa využíva tzv. prvá vlna modifikácie, ktorá je zameraná najmä na ekonomiku. Menia sa agronomické vlastnosti a tým sa zabraňuje veľkým stratám v produkcii. Môžeme spomenúť úpravy zamerané na to, aby rastliny boli odolné voči škodcom a vírusom a tiež aby sa zvýšila ich tolerancia na niektoré druhy herbicídov. O druhej vlne modifikácie sa môžeme tiež zmieniť, pretože tá je tiež aktuálna. Modifikácia je zameraná najmä na zmenu kvalitatívnych vlastností. Medzi hlavné modifikácie patria:
- modifikácie olejov
- modifikácie bielkovín
- modifikácie sacharidov
- modifikácie senzorických vlastností potravín
- modifikácie zložiek, ktoré pozitívne ovplyvňujú naše zdravie
Existuje množstvo názorov a teórií, ktoré sa bijú o to, ktorá má pravdu. Každá minca má dve strany a tak ako pozitívne stránky pri GMO potravinách existujú aj tie negatívne, ktoré priamo úmerne vplývajú na naše zdravie. Dôležité však je, si urobiť o tejto problematike svoj vlastný názor.
Vo všeobecnosti existujú dva základné druhy GMO plodín a to:
- Herbicídom odolné plodiny: ide o plodiny, ktoré boli vytvorené tak, aby zvládli obrovské dávky herbicídov, štúdie tvrdia, že až 68% GMO plodín je odolných voči herbicídom. Medzi tieto plodiny patria:
- Sója
- Kukurica
- Repka olejná
- Bavlna
- Cukrová repa
- Plodiny produkujúce pesticídy: sú to rastliny vyrobené tak, aby obsahovali vlastné dávky pesticídov ako ochranu pred škodcami. Funguje to tak, že ak kukuricu napadne nejaký druh škodcu, tá vyprodukuje smrteľnú dávku baktérie, ktorá jej bola vložená do úseku DNA a škodca zahynie. Presnejšie jeho žalúdok exploduje.
Otázka bezpečnosti?
Pri procese zmeny DNA rastlín a ich modifikácie je na mieste si položiť otázku, ako Európska legislatíva kontroluje tieto potraviny a či sú neškodné pre ľudské užívanie. Prvé konkrétne regulačné predpisy pre testovanie bezpečnosti geneticky modifikovaných potravín boli presadené do legislatívy Európskej Únie v roku 1997 a následne aktualizované a doplnené v roku 2003. Existujú 4 fakty, ktoré sú tŕňom v oku nielen lekárov ,ale aj aktivistov a laickej verejnosti.
- GMO samotné môže spôsobiť to, že sa rastlina stane toxickou.
- Variabilita génov môže spôsobovať alergie.
- Manipulácie s génmi rastlín môžu ovplyvniť ich bezpečnosť.
- Rastliny s génmi odolnými voči antibiotikám sa prestanú brániť iným odolným chorobám.
Zaujímavé „premeny“?
- Jed zo škorpióna vložili vedci do kapusty.
- Naklonovali banány tak, aby produkovali vakcíny.
- Gény z ryby sa vložili do zmrzliny.
- Ľudský gén sa aplikoval do kukurice a ryže.
- Gény z medúzy dokázali rozsvietiť rypáky prasiat.
- Gén pavúka vložili do DNA kozy, aby kozie mlieko obsahovalo pavúčí proteín a ten sa následne použil ako látka na výrobu nepriestrelných viest.
- Do lososa vložili viac rastového hormónu, aby rástol dvakrát rýchlejšie.
Zdajú sa vám tieto modifikácie šialené? Kto vie, možno je práve toto hudba budúcnosti a tieto „premeny“ budú našou každodennou realitou. Otázkou však zostáva, kde je tá pomyselná hranica toho, kedy sa už zasahuje do prírody a jej kolobehu a kedy ešte nie.
Ilustračné foto:pixabay.com
