Jedlá našich predkov

Zaujímali ste sa niekedy o to, čo jedli starí Egypťania, Gréci či Rimania v staroveku? Ich denný režim pozostával z troch hlavných jedál dňa: raňajok, obeda a večere. Tieto jedlá nevyzerali tak, ako by ste si predstavovali. Odlišovali od dnešných tradičných, predovšetkým slovenských, stolovacích náležitostí. Ak sa chcete dozvedieť viac, poďme sa spolu pozrieť do minulosti.

Staroveký Gréci jedli každý deň na raňajky to isté – chlieb namočený do vína s figami alebo olivami. Takéto raňajky by sme si v dnešnej dobe asi dovoliť nemohli, najmä pokiaľ nás potom čaká náročný deň v práci či v škole. Grécky obed sa od toho súčasného diametrálne líšil. Pozostával prevažne z placiek z praženej múky a vody alebo z rôznych druhov kaše. Obľúbené boli predovšetkým fazuľové, šošovicové či hrachové. Za zlatý bod dňa však Gréci považovali večeru. Bola pre nich akýmsi druhom oslavy a niektoré takéto oslavné večere trvali aj celú noc. Pozostávali z niekoľkých chodov: predjedlo, hlavný chod a dezert. Ako hlavný chod Gréci podávali rôzne druhy rýb, syrov a mäsa s mnohorakými omáčkami. Väčšinou išlo o jedno, ktoré obyvatelia sami vypestovali. Dezert tvorili klasicky koláče či ovocie.

Tradičné jedlo otrokov alebo chudobných ľudí bola surová ryba so syrom a chlebom. Gréci poznali a využívali aj koreniny a vajcia, ktoré upravovali na mnohé spôsoby, ako je volské oko, vajce namäkko alebo vajce natvrdo. Tieto pokrmy väčšinou predstavovali predjedlo pri večeri. Spočiatku sa v Grécku stolovalo, no postupne sa Grékom akosi zunovalo sedieť, a tak začali jesť po ležiačky. Na to slúžili špeciálne upravené ležadlá.

Starovekí Rimania raňajkovali chlieb so syrom či medom a k tomu ovocie. Školáci zvykli mať na raňajky obilnú kašu alebo chlieb s masťou. Obed v Rímskej ríši pozostával z pšeničkej kaše, strukovín a zeleniny.

Bohatí Rimania obedovali okolo tretej popoludní a ich obed niekedy trval aj niekoľko dní a  skladal sa z troch častí. Predkrm väčšinou tvorili silne korenené dráždivé jedlá. Hlavných jedál bolo niekoľko, podľa výberu hostiteľa. Ako posledné pri stolovaní prišlo na rad pečivo, syr a ovocie. Pri stole nepoužívali príbory, jedli rukami a po ležiačky, čo prebrali od Grékov. Jedlá prinášali otroci už nakrájané na veľkých misách. Na večeru väčšinou dojedali, čo sa im zvýšilo z obeda spolu s ovocím alebo syrom.

Starovekí Egypťania rovnako ako Rimania a Gréci konzumovali na raňajky chlieb. Zvolili však kombináciu bližšiu dnešným stravovacím návykom Slovákov, ale aj iných národov. Egypťania raňajkovali chlieb s cibuľou a pivom.

Pivo a chlieb sa dokonca vyrábali na tom istom mieste, aby sa mohli kvasnice v chlebe použiť aj pri výrobe piva. Obed v starovekom Egypte bol veľký a sýty. Podávali sa rôzne druhy mäsa – ovčie, kozie, kačacie, mäso z prepelíc, holubov, volov a hovädzie, ktoré si mohla dopriať iba šľachta, kvôli jeho vysokej cene. Obľubovali aj ryby a dokázali ich robiť na množstvo spôsobov. Poznali dusené ryby, grilované, pečené, varené a mnoho ďalších. Zelenina, najmä cesnak, šalát, zeler, jarná cibuľka, uhorka či tekvica sa podávala ako príloha ku chlebu a pivu. Obľubovali aj strukoviny a z ovocia figy. Narozdiel od Rimanov a Egypťanov uprednostňovali pivo pred vínom.

Rozdiely medzi starovekými stravovacími návykmi v porovnaní s dnešnými isto nájdeme, no niekoľko čŕt majú spoločných a je dôležité poznať, ktoré jedlá ľudia konzumovali ako prvé.

Ilustračné foto: visualhunt.com