Východ verzus Záhorie: najlepšie vianočné tradície
Slovensko je krásna krajina a aj keď nie je taká veľká, je dokonale rozmanitá, aj čo sa tradícií a zvykov týka. Na východnom Slovensku k vianočným sviatkom patria úplne iné tradície a zvyky ako na Záhorí. Ako už býva zvykom – niektoré sa zhodujú, niektoré sa od seba úplne odlišujú.
Na východe veštili ženícha
K neodmysliteľným štedrovečerným zvykom na východe Slovenska patrila jednoznačne otiepka slamy ukrytá pod stolom. Po večeri, gazda rozhádzal oriešky do štyroch kútov izby a deti museli vliezť pod stôl, sadnúť si na slamu a hlasno kotkodákať. Zvyk mal zabezpečiť, aby sliepky budúci rok dobre znášali a aby bolo dostatok podstielky pre dobytok. Okrem toho mal priniesť do domácnosti veselosť až do ďalších Vianoc.
Keď gazdiná zapáli sviečku a sadne si k stolu, viac už od stola vstať nesmela. Museli ju tak obsluhovať iní členovia rodiny. Povera hovorí, že ak by gazdiná predsa len od stola vstala, niekto z rodiny mohol navždy odísť z domu. Ak v dome nemali staršie deti, musel ju obsluhovať samotný gazda. Smer plameňa zapálenej sviečky zasa naznačoval, kto v domu v nadchádzajúcom roku ochorie.
Po večeri, mladé slobodné dievčatá umyli riad, museli zo zvyškov vianočných jedál dať trošku aj statku a hydine, aby bolo dostatok potravy pre všetkých aj v budúcom roku. Dievčatá potom na dvore vyčkávali, z ktorej strany im pes vybreše ženícha. Ak v tom čase zakrákala vrana, budúca nevesta mala dostať okrem ženícha aj nepríjemnú a hašterivú svokru. Ak sa namiesto vrany ozval kuvik, bolo to predzvesťou zlej noviny. Okrem toho ešte dievčatá sypali na sneh šošovicu. Ak ju vtáky nevyzobali do hodiny po svitaní, znamenalo to pre dievča, že ostane chudobná aj po tom, čo sa vydá.
Medzi neodmysliteľné vianočné tradície, ktoré sa vykonávali počas štedrej večere patrilo aj prekrajovanie jabĺčka. Ak bolo jablko zvnútra zdravé a jadierka zostali v tvare hviezdy, mali mať všetci pri stole zdravie a šťastie. Ak sa z jadierok vyformovala podoba kríža, znamenalo to, že niekto z rodiny zomrie. Na stole nemohol chýbať ani med a cesnak. Tieto suroviny sa považovali za zaklínadlá proti chorobám. Med sa považoval za symbol včelej pracovitosti.
Na Záhorí vyrábali oblátky
Bez krehkých oblátok by neboli vianoce. Na území západného Slovenska bolo v minulosti nepísaným pravidlom, že ich príprava pripadala práve na dedinských učiteľov. Učitelia začali s pečením oblátok už v novembri, aby sa každej rodine v dedine ušlo. Pred Vianocami si učiteľ vybral svojich najlepších žiakov a poveril ich, aby roznášali balíčky s oblátkami každému v dedine. Balíček okrem domácich sladkých oblátok obsahoval aj oblátky, ktoré mali v sebe zapečenú petržlenovú vňať. Tie mali gazdovia dať svojmu dobytku, aby si udržali zdravie. Niektorí dedinčania za oblátky poslali učiteľovi kus slaniny, domáce vajíčka, mäso alebo aj peniaze.
Vianočné oblátky, predstavujú nekvasený chlieb, sa na Záhorí jedli vždy na začiatku Štedrej večere s medom a cesnakom. Cesnak mal chrániť pred zlými silami, med mal človeku dodať dobrotu a sladkosť.
A aké tradície sa zachovali vo vašich domácnostiach? Viac zaujímavých a inšpiratívnych článkov si prečítate na našom webe v sekcii rozhovory.
