Na Košice Pivo Feste nám chutilo až do dna
S pivnými festivalmi v Košiciach akoby sa rozlial sud. Páni by však isto súhlasili, že zlatistého speneného moku nie je nikdy dosť a preto sa na lavičkách pod stanom na Univerzitnej ulici, kde prebieha od 3. do 5. septembra Košice Pivo Fest, hľadalo miesto na sedenie len veľmi ťažko. Našťastie sa pivo dá piť aj postojačky, a tak sme nemali problém si festival vychutnať až do dna.
Svoju pivnú púť so žetónmi v hodnote 50 centov v jednej ruke a guľatým trojdecovým pohárom v druhej sme začali pri stánku reštaurácie Baránok (aby sme nepili nalačno). Posilnili sme sa vynikajúcou lokšou s kačacím mäsom a červenou kapustou a aby nám nebolo málo, skúsili sme aj tú bravčovú s kyslou kapustou. Ťažko posúdiť, ktorá nám chutila viac, či sladšia kačacia, alebo sviežejšia bravčová, no chválime spôsob, akým sa lokše podávali – zabalené v šikovnom wrape, z ktorého nič nevypadávalo, a tak každý kúsok skončil presne tam, kde mal – v žalúdku.
Porciu sme zapili pivom Lucky Seven Blanche z dielne Padre craft brews uvareným špeciálne pre festival. Bolo iné – citrusové, osviežujúce, svetlé, pšeničné a trošku pikantné a od nás si vyslúžilo pochvalu: „WAW!“. Hneď po ňom sa nám zažiadalo čosi sladké a preto sme sa nechali pohostiť palacinkou i paštétou s džemom zo Sladkého Košíka a aj trojicou paštét z reštaurácie Olive tree (Double tree by Hilton). Práve tie majú podľa organizátorov najväčší úspech. Prečo? Opýtali sme sa priamo šéfkuchára: „Myslím, že je to preto, že sme ozajstní. I keď prezentujeme luxusnú reštauráciu, na nič sa nehráme, radi sa priblížime k ľuďom, porozprávame sa s nimi a dáme im ochutnať.“ Stručne a jednoducho – vedia sa predať. Paštéty ponúkajú na skvelom domácom chlebíku s olivami a dopĺňajú o všelijaké drobnosti, ktoré robia z ochutnávky zážitok. Najvýraznejším reprezentantom je výborná kombinácia sladké čili + hrubá mäsová paštéta + šípkový džem.
Ochutnávame ďalej. Najlacnejšie pivko festu (za 1 žetón) sme našli v stánku Kubbo Select. Navarili ho v kočovnom Rožňavskom pivovare Ikkona. Keď sme sa opýtali, prečo je také lacné, dostali sme jednoznačnú odpoveď: „Aby ste mohli viac ochutnávať.“ Poslúchli sme a vyskúšali jedno z najdrahších (za 6 žetónov) – tmavý dánsky Mikkeller varený s kávou. Ten nám zachutil až po troch glgoch. Asi si naň treba zvyknúť. Horkosť sme vypláchli bronzom oceneným svätým Michalom z Cassa Brewery, jedným Rebelom i malinovou štrnástkou Bacchus zo stánku Marges, kde nám žetóny vymenili za jedno pivo + pokerový žetón. Za tri takéto sme si mohli zobrať fľaškovú českú dvanástku Two Tales. Tlieskame aj hamburgeru z Rosto Steak House s množstvom štipľavej salsa omáčky.
S pribúdajúcim časom sa naše žetóny míňali a vonku sa schyľovalo k búrke. V stane navyše každú chvíľu vypadávalo osvetlenie, takže sme miestami popíjali v úplnej tme sprevádzaní nespokojným potleskom návštevníkov. Veríme, že počas ďalších dní to už bude lepšie. Festivalu dávame lajk, pivné poháre ukladáme do poličky a na skvelé podujatie budeme spomínať vždy, keď si do nich nalejeme trošku dobrej nálady. Na zdravie!
Foto: Dana Karabinošová
