Čakanka

Čakanka pochádza z oblasti Stredomoria a Ázie. Šľachtené moderné formy sa začali objavovať v Európe v 16. storočí. V 18. storočí začali Holanďania pestovať korene čakanky, ako lacnejšiu náhradu kávy. Táto forma kávy bez kofeínu sa stala neskôr nesmierne populárnou aj v iných krajinách. V roku 1845 sa rozvinul nový spôsob pestovania čakanky, a to v tmavých pivniciach. Na koreňoch zasypaných pieskom vyrastajú jemné puky používané ako zimná šalátová bylina. Dodnes sú tieto puky známe po názvom francúzska čakanka.

Táto vysoká trvalka nemá takmer žiadnu vôňu. Má horkastú, trpkú chuť, ktorá je menej výrazná pri mladých chrumkavých listoch. Kvety čakanky sú menej horké. Mladé listy je možné použiť do rôznych šalátov, jedlé kvety je možné použiť ako ozdobu. Staršie listy blanšírujeme a použijeme do varených jedál, do šalátov sa veľmi nehodia. Čakanku môžeme kombinovať s rôznymi syrmi, hlávkovým šalátom alebo orieškami.

Semená a sadenice čakanky si môžete kúpiť v záhradných centrách . Listy vydržia zabalené v mikroténovom vrecku v chladničke v priečinku so zeleninou až 3 dni. Kvety je vhodné zužitkovať hneď po nazbieraní. Čakanku si môžete veľmi jednoducho aj vypestovať. Vyrastie ľahko zo semena v takmer každej dobre prevzdušnenej pôde. Veľké svetlomodré kvety sa rozvíjajú len predpoludním, rastlina kvitne počas leta a skoro na jeseň. Ak sa včas zabráni vzniku kvetných bylín, podporí sa tak rast nových listov.

Autor: Dads
Zdroj: J. Norman: Bylinky a koreniny v kuchyni
Foto: sxc.hu