Džem, marmeláda, lekvár: Viete, aký je medzi týmito sladkými pochúťkami rozdiel ?

Mnohí si bez týchto sladkých dobrôtok nevedia svoje raňajky predstaviť. Nevedomky si ich natierame na chlieb, či rožok a priveľmi nepremýšľame o tom, aký je medzi týmito produktami rozdiel, pretože nám všetky chutia rovnako dobre. Jedno majú však spoločné, obsahujú ovocné zložky a sú mimoriadne sladké. Vedeli ste však hlavný rozdiel medzi džemom ,marmeládou a lekvárom? Ak nie, tak čítajte tento článok ďalej a ja vám ho hneď objasním!  

Džem

Džem je rôsolovitá hmota, pripomínajúca želatínu s kúskami ovocia alebo rovno s celými plodmi. Jeho prípravou sa zaoberali už v Ríme a to v 1.storočí. Neskôr ho začali pripravovať na Blízkom Východe, kde si ho natierali na primitívny chlieb a placky a stal sa tak súčasťou životov dedinčanov. Ľudia v tom čase veľa pracovali a tak sa miestni kuchári zamýšľali nad tým, čo pripraviť, aby to bolo sladké a dodávalo energiu a zároveň to obsahovalo aj ovocné kúsky, čo boli tiež zdrojmi vitamínov a cukrov. Prišli na to, že cukor a ovocie sa dá príjemne skĺbiť do jedného produktu a tak vznikol prvý džem. Džem sa teda vyrába varením ovocia alebo ovocných kúskov a plodov a zahusťuje sa dostatočným množstvom cukru. Penu pri varení je veľmi dôležité zbierať.

Najvhodnejšie ovocie na jeho prípravu je ovocie, ktoré obsahuje kôstky. Pozor ale na konzistenciu džemu ! Kvalitný a dobre pripravený džem by nemal byť príliš hustý. S množstvom cukru to môžete trošku prehnať, pretože čím viac tohto bieleho prášku do džemu pridáte, tým viac skrátite jeho bublanie a varenie a po vychladnutí bude rôsolovitejší a kusovitejší, teda taký, aký ma byť. Pravý džem má byť riadne sladký a musí obsahovať aspoň 35% ovocia. Kúsky ovocia v džeme robia hlavný rozdiel medzi ním a marmeládou.

Marmeláda

Táto rovnako chutná sladká nátierka sa začala vyrábať už pred 2 000 rokmi, paradoxne na úkor džemu. Ľudom vraj vadili kusy ovocia v džemoch a chrumkanie malých kôstok pod zubami a tak začali ovocie úplne rozvárať. Pôvod slova marmeláda pochádza z portugalštiny a znamená v preklade “sladká polotekutá zmes”. Je to vlastne zmes vody, cukru, pridaného produktu (zväčša z citrusových plodov ako napríklad : šupa, pretlak, dužina, šťava) a rozmixovaného ovocia. Správne pripravená marmeláda by mala byť priezračná a s mierne horkou chuťou. Hustotu si môžete prispôsobiť podľa seba, pridaním cukru. Tento druh sladkej pochúťky je vhodný do koláčov a do dezertov, pretože je tuhší. Tuhosť jej zaručujú pektíny a kyseliny.

Lekvár

Lekvár je tzv. pochúťkou stredoveku. Ľudia v tom čase si ho pripravovali v obrovských kotloch a následne s chuťou konzumovali. Keďže bolo ovocie dosť sladké, nepridávali do lekváru žiaden cukor. Ak bol už lekvár pripravený, najmä ten zo sliviek dávali do hlinených nádob a uskladňovali na studenom mieste. V dnešnej dobe sa už prídavku cukru do produktov nevyhneme a to je aj prípad lekvárov. Cukor zároveň pôsobí ako konzervačná látka, preto by dobre pripravený lekvár nemal splesnivieť alebo zmeniť chuť, či konzistenciu. Najprv sa však ovocie, najčastejšie slivky rozvaria a cukor sa prisype až keď hmota zhustne. Pomer cukru a ovocia je : 1 kilogram cukru na 10 kilogramov ovocia.

Z hľadiska času a náročnosti je lekvár najprácnejší a z hľadiska chuti najchutnejší. Tým, že ide vlastne iba o čisté rozvarené ovocie, je aj chuť lekváru iná ako u predošlých výrobkov. Pozor ale na stále miešanie a to počas varenia, inak vám lekvár prihorí a vy si už nepochutnáte napríklad na poctivých parených buchtách, či plnených českých buchtách.

 

 

Ilustračné foto:pixabay.com