Tradičné stolovanie na slovenskej dedine
Naši predkovia žili v skromných podmienkach. Zvyčajne to bolo tak, že v jednej domácnosti bývalo viac generácií. Rodičia preto žili v domochh so svojimi deťmi a ich rodinami. Rovnako skromné podmienky platili aj pri stolovaní. Aké to boli? Prečítajte si v nasledujúcom článku.
Vrch stola patril gazdovi
Dodnes platí, že najčestnejšie miesto dostane ten, kto je hlavou rodiny. Poväčšine to býva najstarší člen domácnosti, čiže otec alebo gazda. Práve on riadi jej celý chod.
V minulosti platil pri stole prísny zasadací poriadok. Čo to znamenalo? Že ak bolo málo miesta, sedeli za stolom iba muži. Po pravej ruke gazdu sedel najstarší syn, podľa ktorého poznáme staré známe: “byť otcovou pravou rukou.” Vedľa neho sedeli jeho bratia. Najmladší syn sedel po otcovej ľavici. Za synmi sedávali zaťovia.
Ženy za stolom nemali miesto
Tá, ktorá rozhodovala o jedle, čiže gazdiná, sedela blízko pece. Matka zároveň rozdeľovala jedlo a plnila ním misy a taniere. Pre ďalšie vydaté ženy nezvykli mať voľné miesto. Preto museli stáť za svojimi mužmi s malými deťmi na rukách, ktoré zároveň krmili. Muselo si to vyžadovať umenie, naberať postojačky jedlo z misy a ešte ním kŕmiť aj dieťa. Výnimkou neboli ani nevesty. Znamenalo to, že ak pri jedle budú stáť, tak nebudú počas života netrpeli núdzou. Oddelené stolovanie bolo na Slovensku zachované do začiatku 20. storočia a to nie len v domácnostiach, ale aj hostinách, rodinných oslavách, či svadbách.
Napriek tomu, že v minulosti dlhodobo prežíval patriarchálny systém rodiny, tak nebol k ženám spravodlivý. Tento systém uprednostňoval mužov, pretože na nich spočívala ťarcha fyzicky náročnej práce. Oddelené stolovanie bolo na Slovensku zachované do začiatku 20. storočia a to nie len v domácnostiach, ale aj hostinách, rodinných oslavách, či svadbách.
Etiketa tradičného stolovania
Za stôl si všetci mohli sadnúť s čistými rukami. Muži dokonca nesmeli mať na hlavách klobúky, či iné čiapky. Pred tým než rodina začala jesť, najprv sa pomodlili bez ohľadu na vierovyznanie. V chudobnejších rodinách konzumovali jedlo spoločne z jednej misy. Ak náhodou prišiel niekto na návštevu počas konzumácie jedla, domáci ho museli ponúknuť, aby aj hosť mohol niečo dostať. Hoci by ochutnal len symbolicky chlieb s maslom, nesmel uraziť domácich. Ak však prišiel niekto na návštevu mimo času jedenia, domáci ho ponúkli domácou pálenkou. V tomto prípade sa nikto nezdráhal prijať po poháriku na zdravie.
Ako môžeme vidieť, tradičné stolovanie malo v minulosti mnoho rozdielnych znakov no niečo sa prenieslo aj doteraz. Ženy už spoločne s mužmi sedia za stolom a z viacerých rodín sa vytratilo aj spoločné modlenie pred jedlom. Zachovalo sa to už len v období sviatkov, teda Veľkej noci či Vianoc. Napriek tomu, prípitok na uvítanie návštevy sa zachoval doteraz.