Francúzsko Vám praje Bon appétit

Eva Marsy sa narodila v Košiciach, kde spolu s rodičmi a súrodencami žila do roku 1983. Od tohto roku žije vo Francúzsku, v malebnej oblasti zvanej Savojsko. Kraj priamo v Alpách ponúka mnoho kulinárskych skvostov, no my sme sa pýtali aj na to, aké sú najväčšie rozdiely medzi našou a ich tradičnou kuchyňou.

• Čím je oblasť Savojsko z pohľadu chovu či pestovania najviac špecifická?

V tomto kraji je veľmi veľa poľnohospodárov a väčšina z obyvateľov má aj svoju vlastnú farmu. Farmári majú svoje gazdovstvá dole v údoliach, kde chovajú najmä ovce a kravy. Na začiatku jari s nimi chodia do vyšších nadmorských výšok, kde im je ponúknutí „all inclusive“. Zvieratá to všetko oplácajú, pretože z kravského aj ovčieho mlieka potom títo farmári vyrábajú naozaj veľmi kvalitný domáci syr. Takýto syr sa potom pridáva do takmer každého jedla. Je dôležitou surovinou aj pri francúzskych zemiakoch, kde sa však narozdiel od nás dá medzi zemiaky len postrúhaný ovčí alebo kravský syr a smotana.

• Na čo z francúzskej kuchyne ste si museli najdlhšie zvykať?

Ako tomu na Slovensku býva, boli sme vychovaní na každodenne porcii domácej polievky. Tá vždy tvorila základ obeda aj večere. Keď som sa presťahovala do Francúzska, tak sa polievka skoro úplne vytratila z denného menu a na počudovanie mi ani vôbec nechýba. Poznám však veľa rodín, ktoré si najmä v zime doprajú teplú a výdatnú zeleninovú krémovú polievku, avšak len na večeru. Okrem toho je Francúzsko veľkým zástancom ovocia a zeleniny, preto ich konzumujú vo väčšom množstve ako u nás.

• Aké na Slovensku bežne dostupné ingrediencie sa v krajine galtského kohúta nedajú vôbec pozháňať?

Napríklad nemletý mak sa dá získať len v bio potravinách, a teda je aj o čosi drahší. Pekári ho používajú výlučne na posypanie, no koláče plnené makom by ste hľadali márne. Bryndza je vlastne mäkký, miesený ovčí syr a ako som už spomínala, tak ten je vo Francúzsku veľmi kvalitný a chutný. Neexistuje tu však rovnaká receptúra ako na Slovensku. Ovčí syr len nechajú farmári vyzrieť, aby bol celkom suchý, podobne ako aj ementál alebo predávajú čerstvý ovčí a kozí syr, ktorých aróma a chuť mi aspoň z časti tú pravé slovenskú bryndzu vynahradí.

• Je pravda, že si Francúzi každé ráno doprajú len croissant s kávou alebo je to iba fáma?

Musím potvrdiť, že je to skutočne pravda. Vo Francúzsku sa na raňajky pije veľmi veľa kávy ku ktorej už stačí len pár croissantov s maslom. Oproti tým tradičným anglickým raňajkám sú tie francúzske úplne jednoduché a ľahké. Vôbec, každá časť dňa, či už je to obed alebo večera, sú jednoduché a podávajú sa v malých dávkach.

• O Slovákoch sa hovorí, že jedlo hltajú priam naraz. Ako sú na tom Francúzi?

Francúzi sú skutočne gurmánmi a vidno to aj pri každej obedňajšej prestávke, ktorá niekedy trvá aj dve hodiny. Keď odbije dvanásta hodina, sadnú si k obedu a popritom ako si vychutnávajú jedlo, majú čas aj na rozhovor, debatujú a nikam sa neponáhľajú. Jednoducho vedia, že tento čas patrí kvalitným pokrmom.

• A čo sviatky? Vypráža sa na Vianoce vo vašej kuchyni kapor a buble v hrnci kapustnica s klobásou?

Takmer na každý sviatok alebo väčšie rodinné posedenie zvyknú Francúzi pripravovať veľmi veľa predjediel. Sú to rôzne šaláty, obložené misy a aj z tohto dôvodu preskakujú polievku a vrhnú sa priamo na hlavné jedlo. Klasickým menu na Vianoce sú tam spomínané predjedlá a moriak obložený pečenými gaštanmi. Za hlavným chodom sa konzumuje syr a nakoniec zákusok. Ja osobne ešte stále na sviatky varím tradičné slovenské jedlá. Na Veľkú Noc vždy kúpim dusenú šunku, údené klobásy, cviklu s chrenom a občas upečiem aj mäsový syrek. Na štedrovečernom stole však chýba kapustnica, no vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom majú u nás každý rok svoje miesto.

• Francúzsko sa považuje aj za krajinu kvalitných vín s dlhou tradíciou. Je u vás zvykom si dať pohár vína ku každému obedu či večeri?

Na obed sa samozrejme vždy podáva jeden pohár vína, či už v reštaurácii alebo aj v domácnostiach. Nie je to však o tom, že by sa vypila pri jednom posedení celá fľaša vína, ale rovnako ako aj jedlo, tak si Francúzi vychutnávajú aj chuť vína, ktoré je skvelým doplnkom k jedlu.

• Francúzi sú veľkí gurmáni a potrpia si na kvalitnom jedle. Sú v tejto krajine teda nejaké fastfoody?

V oblasti kde bývam sú aj fastfoody, no je ich oveľa menej ako vo veľkomestách. Dá sa tu nájsť pizzeria, kebab či burger, no tunajší obyvatelia si doprajú skôr domáce jedlo. Kvalitných a domácich produktov je tu veľmi veľa, takže by bola škoda to nevyužiť. Viac ako fastfoody tu navštevujú reštaurácie alebo malé bistrá a kaviarničky.

• Je parížsky šalát naozaj parížskym alebo aspoň francúzskym?

Keď navštívim nákupný dom, dá sa v lahôdkach nájsť všelijaký druh šalátu. Sú to najčastejšie majonézové šaláty, rovnako ako aj na Slovensku, avšak paradoxne šalát s názvom „parížsky“ vo Francúzsku neexistuje.

• Môžeme slimáky skutočne považovať za obľúbenú delikatesu Francúzov?

Slimáky sa vo Francúzsku môžu buď voľne zbierať, alebo ich možno kúpiť predvarené v obchode, teda ako polotovar. Uvareného slimáka dajú naspäť do škrupinky a potom sa už v kuchyni pripravuje rozlične. Najskôr sa môže roztopiť maslo, do ktorého sa pridá petržlenová vňať a cesnak. Touto zmesou treba zatvoriť škrupinku a upiecť v rúre na špeciálnych tanieroch, v ktorých je slimák pevne uložený na jednom mieste a nešmýkal sa po tanieri. Stačí už len opiecť bagetu, naliať pohár vína a zaželať bon appétit.

Ilustračné foto: pixabay.com