Na návšteve v retro kuchyni

Minulé storočie postupne ľuďom začínalo prinášať veľa pomôcok, ktoré pomáhali pri bežných denných činnostiach. Nie vždy bolo všetko z plastu, s vkusným dizajnom a zapojiteľné do elektriny. Kedysi si ľudia v kuchyniach museli pomáhať ako len vedeli. Od tej doby sa veľa zmenilo, no pri krátkom návrate do „kuchynskej“ histórie si možno viacerí z vás spomenú na nástroje spred desiatky rokov.

Spomínate si ešte na dobu, kedy nebolo všetko elektrické? Veľké množstvo vecí, ktoré sú napojené na kábel pochádzajú práve z kuchyne. Na pomletenie orechov, maku alebo výrobu strúhanky zo suchého chleba nebolo potrebné vlastniť žiaden elektrický mlynček so super ostrými nožmi a troma stupňami výkonu. Postačili mlynčeky, ktoré boli vyrobené z kvalitnej a pevnej zliatiny. Spodná časť sa „oprela“ a následne upevnila o pracovnú dosku.

img_20170107_175639-768x1024
Všetky trvanlivé potraviny, ktoré sa dopestovali, najdlhšie vydržali v ľanových vreckách. Vyrábali sa v rôznych veľkostiach a skladovali sa v nich suroviny ako hrach, šošovica, múka, mak, sušené bylinky alebo hríby. Na uskladňovanie sa používali najmä kvôli tomu, že sú 100% prírodné, vhodné aj pre alergikov a prirodzene antibakteriálne. Stačilo, ak sa hore stiahlo šnúrkami a zabránilo to tak vniknutiu nechceným škodcom a prachu.

dav

Popri klasických hrncoch sa snáď v každej domácnosti našla aspoň jedna kolekcia ešusov. Ešusy predstavovali hliníkové misky na jedlo, ktoré vytvárali predobraz dnešných plastových obedárov. Troj alebo dvojdielne misky sa dali do seba vložiť a zabaliť tak aj do batoha na stanovačku. Určite ich poznáte aj zo starých filmov, kedy do nich kuchárky v závodných jedálňach balili obedy. Neskôr sa však začali šíriť správy o veľkom nebezpečenstve hliníkových nádob, a preto sa postupne začali z domácností vytrácať.

Každý milovník kávy nám dá za pravdu ak povieme, že nie je nič lepšie ako si ju pomlieť sám. Človek si pritom môže vychutnať neopakovateľnú arómu a má aspoň zadosťučinenie, že túto prácu vykonal celkom sám. Kedysi sa tento proces vykonával na ručných mlynčekoch, aké ste mohli vidieť vyššie. Za socializmu už ale fungovali predchodcovia dnešných ultramoderných elektrických mlynčekov na kávu. Všimnite si aj farbu mlynčeka. Sýto oranžová bola snáď na všetkom čo malo prívlastok socialistický/á/é. Mlynček na fotografii bol vyrobený v bývalom Sovietskom zväze v 60-tych rokoch minulého storočia.

kava

Klasické sitko pozná každý. No videli ste už sitko cez ktoré sa ručne pasíruje paradajková šťava? Kedysi sa v domácnostiach vyrábali džemy, kompóty od výmyslu sveta alebo vlastná strúhanka. Výnimkou však neboli ani paradajkové šťavy na polievku alebo domáci kečup. Princípom takéhoto sitka bolo ručné otáčanie kľuky, na ktorú bol napojený drevený valček na rozdrvenie a plochý nôž pomocou ktorého sa z paradajky cez sitko dostala všetká šťava.

Ďalším skvostom bol pohár alebo tanier so zlatým okrajom prikrášlený kytičkami alebo ovocím. Nevýhodou týchto pokladov však bolo to, že sa nemôžu vložiť do mikrovlnnej rúry, pretože by to pri kontakte so zlatým vzorovaním nemuselo dopadnúť najlepšie.

tea-set-382807_1280

Medzi ďalšími pomôckami nechýbali ani kvalitné formy na medovníky, ktoré držia svoju „formu“ ešte dnes. Miesto plastových pohárov sa pilo z hrnčiarskych skvostov, a to dokonca aj keď išlo o pivo. Jablko na detskú výživu sa strúhalo na sklenenom strúhadle. Namiesto dnešných termosiek sa na výlety nosili aj ľudovo povedané čutory, teda poľné fľaše s trendy tvarom.

1234

Prečítajte si aj:

Mária Pachová

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Láska k písaniu a vareniu ma priviedla na portál, ktorý mi ponúka oboje. Som rada, že sa popri škole môžem venovať tomu, čo ma naozaj baví a prinášať čitateľom zaujímavé informácie o jedle a stravovaní.