Slovenská domáca kuchyňa

Tradičným jedlom v slovenskej kuchyni bývali kedysi makové opekance, boli dokonca sviatočným jedlom, ktoré sa podávalo na Štedrý deň. Dnes sú opekance väčšou exotikou, než na rezančeky pokrájané mäso s kari korením, tzv. čína. Bazalka je ďalším príkladom našej krátkodobej gastronomickej pamäte. Ľudová pieseň hovorí: „Štyri nôcky nespala som, bazaličku trhala som…“ Dnes sa k nám táto bylinka s nezameniteľnou chuťou a vôňou dostáva cez taliansku kuchyňu. Môžeme si ju kúpiť čerstvú v obchodoch, alebo na trhu, pestujeme ju v črepníkoch, alebo v záhradke a ochucujeme ňou hlavne talianske cestoviny a pizzu, ktoré u nás zdomácneli. Zaujímavé je to, že bazalka spolu s ďalšími bylinkami, ako napr.: šalviou, ligurčekom, saturejkou, trebuľkou a oreganom, rástla bežne v záhradkách našich prastarých mám. Takže niekedy nevnášame nové chute do kuchýň, ale obnovujeme tradície.

História
Slovenská kuchyňa – nie sú to iba bryndzové halušky či kapustové strapačky, ale sú tu mnohé iné, náročnejšie a bohatšie jedlá z rôznych druhov mäsa, hydiny a rýb. Uplatnili sa v nich aj výborné syry, ktoré sa vyrábali už v dávnej minulosti – bryndza, parenice, čerstvé i údené a skvelý oštiepok. Slovenská gastronómia má bohatú históriu. Niekedy v šesťdesiatych rokoch 19.storočia vyšla prvá kuchárska kniha v slovenskej reči, ktorej autorom bol Ján Babilon, gemerský rodák a mecén slovenského kultúrneho života vo vtedajšej Budapešti. V januári roku 1914, o necelých päťdesiat rokov, neskôr vyšla v Banskej Bystrici druhá po slovensky napísaná Nová kuchárska kniha, ktorú zostavila známa spisovateľka Terézia Vansová. Po týchto prvotinách a ďalších publikáciách dosiahla slovenská gastronómia najväčší rozmach najmä po roku 1989.

Zmeny v kuchyni
Typická slovenská kuchyňa bola ovplyvnená najmä kuchyňami susedných štátov, kde najvýraznejší vplyv zaznamenala česká a maďarská kuchyňa. Vzájomné ovplyvňovanie sa najviac premietlo do regionálnych kuchýň, a tak na severe nájdeme vplyv poľský a na východe ruský, resp. ukrajinský. Tieto kuchyne sa zameriavali na dostupné suroviny. Odtiaľ máme múčne, zemiakové a strukovinové jedlá z podhorských a horských oblastí, ale aj bohaté a pikantné jedlá z juhu, ako aj ovocné špeciality z úrodných nížin.

Pestrosť a množstvo surovín na prípravu jedál znamenali nebývalý nárast – napr. spotreba mäsa na osobu u nás vzrástla v druhej polovici 20.storočia trojnásobne. Ustavične rástla ponuka polotovarov i pomocníkov do kuchyne. Stále sa varilo podľa rodinných receptov. Ozajstný boom v gastronómii priniesli spoločenské zmeny v posledných rokoch. Na náš trh sa dostali nové suroviny, preklady receptov všetkých kuchýň sveta a možnosti cestovania a ochutnávania.

Tradície alebo novinky?
Uchovanie zvykov a otváranie sa svetu sa často hodnotí ako dva proti sebe idúce trendy. Opak je však pravdou. Oba trendy sa vzájomne prelínajú a ovplyvňujú, a tak vytvárajú živú, nezakonzervovanú súčasnú podobu našej domácej kuchyne. Ale k ideálu máme ešte ďaleko. Často si nevieme z receptov vybrať ten pravý, nie vždy vieme jedlo správne uvariť, vhodne kombinovať a podávať.

Autor: Zuzana Orlovská, Foto: pixabay.com

Prečítajte si aj:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *