Fašiangy: Čas zábavy, hodovania a pitia

Fašiangy sú obdobím od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Po nich nasleduje 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Počas fašiangov prevláda zábava, konajú sa svadby, zabíjačky a v súčasnosti aj mnohé plesy a bály, predovšetkým v mestách. Najmä posledné fašiangové dni sú typické nadmerným jedením a pitím alkoholu.

Toto obdobie je bohaté na mastné a kalorické jedlá, pretože pred pôstom sa treba poriadne najesť až prejesť. Tradičnými jedlami boli a stále sú fánky, šišky vyprážané na masti, záviny a rôzne zabíjačkové dobroty.

carnival-278322_640Fašiangy boli kedysi spojené s očakávaním prírodných aj spoločenských zmien. V dedinách sa  konali sprievody v maskách, ktoré mali  magicko-rituálny význam. Boli to najmä zvieracie podoby, no vyzerali desivo. Čím bola maska strašidelnejšia, tým lepšie. Ľudia totiž verili, že zlí duchovia sa zľaknú a nebudú ich obťažovať. Nesmel chýbať turoň, vlk, medveď, koza, či kôň. Tieto masky znázorňovali mužskú silu a plodnosť. Chlapi v maskách žobrali, kradli, strašili, ale aj tancovali. V ruke držali ražeň alebo šabľu. Na nich im ľudia napichovali slaninu, klobásu či iné dobroty a dávali im tiež peniaze na spoločné posedenie. Nesmeli chýbať ani tradičné vinšovačky. Žiaľ, ľudové zvyky sú pomaly na ústupe. V súčasnosti sa sprievody masiek zachovali už len niekde, skôr ako pamiatka na pôvodný folklór. Dnes sa prezliekajú muži za ženy a naopak a okrem spomínaných zvierat znázorňujú napr. aj žobráka, mladuchu, starenu, cigánku, či kominára. Väčšiu popularitu si však získavajú plesy a bály.

Fašiangové obdobie vrcholilo na bujarej veselici v krčme, kde sa z jedla a peňazí zozbieraných z dediny vystrojila hostina spojená s tancovačkou. Na poslednej fašiangovej zábave sa okrem toho konalo aj symbolické pochovávanie basy. Ide o akúsi hru , ktorá parodizuje skutočný pohreb. Tento akt symbolizoval to, že zábava sa končí a všetky hudobné nástroje na čas zmĺknu. Najveselšie obdobie v roku strieda pôst, kedy by sa ľudia mali ponoriť viac do seba. Obdobie pôstu začína Popolcovou stredou. Jeho dátum pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Mimochodom, najčastejším jedlom počas Popolcovej stredy bola kyslá mliečna polievka.

Ilustračné foto: pixabay.com

Prečítajte si aj:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *