Cukrárska majsterka Dominika

Rodáčka z Michaloviec, učiteľka slovenského, anglického jazyka a dejepisu, skvelá cukrárka, zástankyňa zdravého, a pritom chutného stravovania. Dominika Kmecová predstavuje multifunkčnú, no najmä silnú žena, ktorej fantázia nepozná hraníc.

Pôvodne ste vyštudovali učiteľstvo a po škole ste začali učiť v základnej škole. Vždy ste mali túžbu pracovať s deťmi?

S krátkymi prestávkami vždy. V detstve sme sa so sestrou a sesternicou hrávali na školu, písali sme diktáty a rady sme si ich navzájom opravovali. Potom však prišlo obdobie, keď som chcela byť archeologičkou. Rada som sa hrabala (a hrabem) v starých veciach u babky na povale, kde som zakaždým objavila niečo zaujímavé. Keďže som sa bála pavúkov, zistila som, že tadiaľ cesta nevedie. No láska k histórii mi ostala, preto som už na gymnáziu začala viac študovať dejepis. K tomu som si potom pridala slovenský jazyk a literatúru. S angličtinou som bola v neustálom kontakte aj počas vysokej školy, a tak som si urobila potrebné skúšky, aby som ju mohla učiť.

Ako ste sa dostali práve k tortám? Vidíte určitú paralelu medzi pečením a učiteľstvom?

K pečeniu tort ma priviedol osud. Priznám sa, nikdy som sama nepiekla, ani nevarila. Keď som sa vydala, vedela som uvariť čaj, urobiť praženicu a cestoviny. Len postupne som začala skúšať jednoduché jedlá, aby sme s manželom nehladovali. V roku 2011  sa mi však život zvrtol úplne inak, ako som plánovala. Veľmi vážne som ochorela a učeniu v škole bol zrazu koniec. Zo začiatku som to niesla veľmi ťažko. Nevedela som si totiž predstaviť, čo budem robiť bez svojej práce a hlavne bez detí. Pochytila ma panika. Čo budem robiť, ak nebudem učiť? Veď ja nič iné robiť neviem! Po prvom návrate z nemocnice mi manžel povedal, že máme nový televízny program, a ak sa nudím, môžem ho pozerať. A práve vtedy tam americký cukrár a pekár Buddy Valastro robil jednu zo svojich obrovských tort. Veľmi sa mi to zapáčilo. Blížili sa manželove narodeniny, a tak som sa rozhodla, že ho prekvapím tortou. Mala veľký úspech. Neskôr oslavovala moja sestra a už to išlo. Pečenie mi vrátilo energiu, zamestnalo moju myseľ i telo a nenásilným spôsobom mi prinieslo radosť a chuť tvoriť. Na svojom blogu mám napísané, že mi „tortičkovanie“ zmenilo a zachránilo život. Naozaj je to tak. Naučilo ma, že ak chcem, aby sa mi niečo krásne podarilo, musím usilovne a trpezlivo pracovať. Pretože s láskou, pozitívnou energiou a chuťou sa vždy všetko podarí. Presne tak ako v škole.

Pri pečení je určite potrebný talent a cit pre detaily. Máte ho už od detstva, získali ste ho učením alebo ho máte po svojej mame či starej mame?

Keď som chodila do základnej školy, mala som skôr talent na športové aktivity, ale tiež som rada v popoludňajšej družine vystrihovala z papiera alebo robila nástenku. S prípravou tort som sa prvýkrát zoznámila u mojej babky, ktorá, odkedy si pamätám, skvele piekla. Robila krásne torty a koláče, dokonca si sama modelovala ružičky a iné ozdoby. So sestrou sme u nej trávili prázdniny i voľné dni a pomáhali jej vypracovať cesto či vymiešať krém. Preto si myslím, že gén na sladkú tvorbu so zdedila po nej. Babka je teraz mojou veľkou fanúšičkou a vždy sa veľmi teším, keď sa jej moje torty páčia.

Vaše torty prekvitajú rôznymi drobnosťami a ozdobami, ktoré častokrát vyzerajú ako keby ani neboli z marcipánu. Bol k tomu potrebný nejaký kurz alebo vám šlo modelovanie len tak odruky?

Prvé ozdoby na torty som robila podľa fantázie, neskôr som si hľadala postupy na internete. Sledovala som prácu šikovných zahraničných, ale aj slovenských cukrárok a hľadala svoj vlastný štýl. Nechcela som totiž kopírovať cudziu prácu, ale snažila som sa naštartovať moju tvorivosť a pomocou nej vytvoriť niečo originálne. To si, samozrejme, vyžaduje veľa času a skúšania, častého prerábania i začínania odznova. Paradoxne mám tento proces rada, lebo nikdy úplne presne neviem, ako mi daná postavička vyjde. Časom som zistila, že najradšej modelujem kvety a chcela som sa v nich zdokonaliť. Mojím veľkým vzorom bola od začiatku anglická cukrárka-dekoratérka Tracy James z Cotton&Crumbs, a keď sa mi naskytla príležitosť absolvovať u nej kurz modelovania kvetov, neváhala som a išla som si splniť sen. U nej som získala nové zručnosti a moje modelovanie sa tak výrazne posunulo vpred. Navyše som tam zoznámila s ďalšími dekoratérkami, ktoré sú úspešné nielen v Anglicku, ale aj vo svete.

Čo všetko je potrebné na vytvorenie postavičiek, kvetín a iných dekorácií a čo najradšej používate vy?

Som zástancom toho, že menej je častokrát viac. Ak chcete vytvoriť niečo krásne a originálne, nepotrebujete mať doma veľa rôznych pomôcok. Často stačí len pár základných modelovacích kostíc, kvalitná modelovacia hmota, vaše ruky a fantázia. Samozrejme, zložitejšie dizajny si niekedy vyžadujú konkrétnu silikónovú formičku alebo vykrajovačku. Riadim sa však pravidlom, že si kúpim iba to, čo naozaj potrebujem a čo má všestrannejšie využitie. Ak by som si však mala vybrať najobľúbenejšiu pomôcku, bol by to silikónový valček. Bez neho ani na krok.

Všimla som si, že momentálne aj vy sama robíte lektorku pre nádejné cukrárky. Čo je vaším cieľom na týchto kurzoch?

Už tri roky robím lektorku pre ženy a dievčatá, ktoré sa chcú niečo nové naučiť. Keďže učím veľmi rada, teším sa, ak si vo voľnom čase môžem odskočiť od detí v škole k ľuďom s rovnakou cukrárskou diagnózou, lebo tam jednoducho prepájam všetko, čo ma baví. Vždy sa snažím, aby sa každá účastníčka môjho kurzu naučila čo najviac, aby získala zručnosti, ktoré jej pomôžu v lepšom modelovaní či pečení. Kurzy sú tematické, ale zakaždým sa nájde priestor aj na to, aby sme si vymodelovali to, čo dievčatá zaujíma. Dátumy kurzov sú vyberané prevažne podľa mojej dostupnosti, ale vo veľkej miere sa prihliada aj na požiadavky účastníčok.

Ako učiteľka máte určite väčšiu predstavivosť ako ostatní dospelí. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu pri výrobe torty, ktorá na sebe musí mať veľa drobností? Používate nejaké predlohy alebo obrázky z kníh či internetu?

Námety na torty čerpám zo života okolo seba. Rada cestujem a všímam si všetko zaujímavé a neobyčajné. Okrem toho sa inšpirujem rôznymi detailmi na látkach, ďalej vintage vecičkami, svadobnými kyticami či šatami, obrázkami v časopisoch, kreslenými rozprávkami i detskými hračkami. Veľmi často chodím na Pinterest a Instagram. Stále, keď niečo pekné vidím, premýšľam, či a ako by sa to dalo použiť na torte.

V súčasnosti sa trendy menia aj čo sa týka tort. Aký je momentálny kurz v cukrárskom svete a aké torty si vaši zákazníci najčastejšie želajú?

Trendy v cukrárskom svete samozrejme sledujem, ale neriadim sa úplne podľa nich. Keďže pečenie tort je mojou veľkou vášňou, ktorá ma teší, robím to podľa toho, ako to cítim. Kamaráti ma už poznajú a vedia, aká je moja práca. Nesmierne si u nich vážim, že ma netlačia do niečoho, čo by mi bolo proti srsti a často mi nechávajú voľnú ruku. Práve to posúva moju predstavivosť a šikovnosť vpred. Z trendov by som však aspoň spomenula nahé a polonahé torty so stekajúcim efektom zdobené čerstvým ovocím či kvetmi, geodetické torty či torty v mojich obľúbených pastelových farbách s rôznymi kvetinovými aranžmánmi.

Akú najbláznivejšiu objednávku ste doposiaľ mali a s ktorou ste boli najviac spokojná?

Neviem, či by som ju nazvala najbláznivejšou, no rozhodne najneobyčajnejšou požiadavkou, akú som kedy dostala, bola torta s motívom hasičskej súťaže. Keďže poznám svoje hranice a viem, v ktorých témach sa cítim dobre, musela som odmietnuť. Nuž a spokojná som s každou jednou tortičkou, ktorá vyčarí úsmev na tvári obdarovaného. Úprimnú a nefalšovanú radosť prejavujú najčastejšie deti, ale častokrát tú detskú radosť vídavam aj u dospelých. A to je na tejto sladkej záľube to najkrajšie.

Blížia sa Vianoce a v rodine, kde sú sladké dobroty na tanieri pravidelne, to musia byť poriadne hody. Čo sladkého sa chystáte piecť na tohtoročné Vianoce?

Vianoce každoročne trávime s mojimi rodičmi a so svokrovcami, ktorí majú napečených hneď niekoľko druhov koláčov a iných dobrôt. Preto sa chystám piecť iba perníčky, lebo bez ich vône a chuti si sviatky predstaviť neviem. A keďže moja babka oslavuje práve počas Vianoc narodeniny, moja posledná torta v roku bude už tradične patriť jej.

Foto: archív Dominiky Kmecovej