Gizka Oňová: Vďaka moderným technológiám budeme na Vianoce všetci spolu

Vianoce patria medzi najkrajšie sviatky v roku, počas ktorých sa stretáva celá rodina. Varia sa jedinečné jedlá, ktoré počas roka nemáme vôbec, alebo len sporadicky. Tohtoročné vianočné sviatky však budú o niečo iné. Najznámejšia slovenská svokra Gizka Oňová trávi Vianoce, ako inak, s rodinou. My sme sa jej však opýtali, aké budú tohtoročné sviatky, čo varí a pečie a aké najnetradičnejšie darčeky vo svojom živote dostala. 

Pani Gizka, ako u vás vyzerajú vianočné sviatky? 

Dá sa povedať, že každý rok inak. Tie časy, keď moje deti či vnúčatá boli malé, resp. v takom veku, že boli k dispozícii, alebo keď žili moji rodičia, sú preč. Asi pred dvanástimi rokmi to bolo však nemenné. Pri stole sme sa stretli asi štrnásti. Moji rodičia, mama, otec, moje tri deti, mojich päť vnúčat a deti, ktoré mám s partnerom – všetci boli na Štedrý deň u nás. Bolo to skvelé, deti sedeli pri stole v kuchyni a dospelí mali vyhradený obrovský stôl v hale. Taká veľká partia sme sa schádzali niekoľko rokov, žiaľ, tie časy sú už preč. Deti sú už veľké a moje vnúčatá už študujú, niektoré aj v zahraničí. Už je veľmi náročné dostať celú rodinu za jeden stôl. 

Ako budete tráviť sviatky tento rok vzhľadom na pandémiu?

Oproti 14 ľuďom, ako to bývalo kedysi, nás bude pri stole menej. Príde môj syn s manželkou a s mojimi vnúčatami, moja dcéra a môj manžel. Pri stole by sme mali byť siedmi. No sme dohodnutí so zvyškom rodiny, že ako budeme pri stole, zavoláme si pomocou moderných technológií a budeme si porovnávať, ako sa nám podarilo pripraviť vianočné jedlá, virtuálne si štrngneme a poprajeme si krásne sviatky. Takže v konečnom dôsledku budeme spolu. Voľakedy by to bolo nemysliteľné a moji nebohí rodičia by sa veľmi čudovali, čo všetko sa vďaka týmto technológiám dá. 

Aké jedlá pripravujete na štedrovečerný stôl? 

Varievam 3 druhy polievok, aby si každý prišiel na svoje. Varievam hríbovú, šošovicovú aj kapustnicu. Aj keď niekde sa robí kapustnica len na Silvestra, u nás musí byť aj na Štedrý večer. Niekedy, keď ešte žil môj otec, sme mali na vianočnom stole 4 druhy polievok. Vždy hovorieval: „Ách taká dobrá rybacia polievka”, tak som uvarila aj tú, veď to nie je žiaden kumšt.  

Potom robievam tri druhy rýb. Pstruhov pečiem v celku, potom obaľujem podkovičky v dochutenej múke a klasické rybie filé v trojobale. Šaláty sú len dva – klasický majonézový (ten nesmie chýbať) a cibuľový. 

gizka oňova

No môj manžel priniesol z Kežmarku jeden veľmi zvláštny zvyk. Vyrastal v rodine hudobníkov a jeho rodičia boli aj vášnivými rybármi. Počas celého roka mali toľko rýb, že na Štedrý večer odmietol jesť ryby. Pýtala som sa ho: „Tak čo budeš jesť na Štedrý večer?” On odpovedal, predstavte si: „Klobásy”. Ja som myslela, že odpadnem.

Tak nakoniec ma jeho mama naučila, ako pripraviť tieto štedrovečerné klobásy. Nejde o klasické vyúdené klobásy, sú to také zapekačky podľa starého receptu. Zomelie sa mäso, ktoré dochutíme korením podľa receptu, naplníme do črievka a na bravčovej masti hneď aj pečieme. Zo začiatku sme tvrdohlavo odmietali jesť na Štedrý večer klobásu, ale po dvoch rokoch sa nedalo odolať tej vôni. Takže my si dáme najprv pekne šošovicovú polievočku, skromne z rybky a vždy si necháme nejaké to miesto v žalúdku aj na klobásu. Najlepšie na tých všetkých jedlách je to, že všetci sedíme pri stole, dlho sa rozprávame a je nám všetkým dobre. 

Udržiavate v domácnosti aj nejaké tradície?

Dá sa povedať, že sa udržiavajú. Ale tie moje prapôvodné tradície, ktoré som sa snažila zaviesť do rodiny, keď som sa vydala, všetko, čo som videla u rodičov a starých rodičov, sa obohatilo o nové zvyky, ktoré priniesli partneri mojich detí či môj partner. Tým pádom sú naše Vianoce skutočne pestré a bohaté aj na zvyky. 

Jedna tradícia sa u nás zachovala ešte od čias mojich rodičov, ale už aj od tej pomaly upúšťame. Pred večerou lúpeme oriešky. Ak by si niekto rozlúskol nedobrý orech, asi by nás to všetkých veľmi mrzelo. Syn má síce orechový strom a stále ma ubezpečuje, že vybral tie správne, ale to si človek pri orechoch alebo jablkách nemôže byť istý. Tak aj od tejto tradície pomaly upúšťame. Oblátky s medom a cesnakom ako „predjedlo” nesmú chýbať. Potom si štrngneme. Moje vnúčatá si našťastie nepotrpia na alkohol, ale milujú Vineu, s ktorou si pekne štrngnú, ako keby to bolo prvotriedne francúzske šampanské. 

A čo vianočné koláčiky, ktoré pečiete najradšej?

Ja radšej varím ako pečiem, takže to pečenie je skôr z donútenia. Mám tak 4, max. 5 receptov, ktoré som prebrala od svojej babky. Ide o klasické vianočné pečivo, ako sú medovníčky, vanilkové rožky. Najradšej mám kokosové ježe, pri ktorých naozaj nešetrím rumom. Človek si dá dva-tri kúsky a má za sebou aj aperitív. Na druhý sviatok vianočný si skoro ráno privstanem a upečiem tortu. Buď parížsku-čokoládovú alebo gaštanovú tortu, pretože moja dcéra má narodeniny. Tak aby to nebolo také, že má už len zvyšky z Vianoc. Na Štedrý večer či na prvý sviatok nemusíme mať tortu, moja nevesta robí geniálnu šľahačkovú roládu a na tortu by nám už aj tak nezostalo miesto 😀 

Pridávate do kapustnice nejaké netradičné ingrediencie? Aké je tajomstvo dobrej kapustnice?

Neviem, či sa sušené slivky považujú za netradičné, no v našej kapustnici nemôžu chýbať. A ani hríby a jablká. Kyslú kapustu dostanem vždy od môjho brata, ktorý ju doma poctivo vyrába, takže tá je dokonale ochutená. Pridám už len trošku rasce, bobkový list, jednoznačne v dobrej kapustnici nesmie chýbať klobáska, údené a na kocky nakrájané bravčové mäso. Nič také extra nepridávam, skôr si potrpím na detailoch, pretože kapustnica musí nielen dobre chutiť, ale aj vyzerať. Potrpím si na kvalitnej červenej mletej paprike, tú rozpustím v bravčovej masti a potom približne 15 až 20 minút pred koncom prilejem do kapustnice. Nevarím polievku s paprikou od začiatku, aby bola paprika svieža a polievka mala ten správny šmrnc. Kapustnicu varím vo veľkom, lebo dobrej kapustnice sa nedá uvariť málo. Ak z nej náhodou zostane, tak prelejem do zaváraninových sklíčok, vysterilizujem a odložím. 

Všimla som si u mojej babky, že ak slabo premyla kapustu a polievka bola veľmi kyslá, pridávala lyžicu cukru. Tu však treba byť opatrní. Je lepšie ju poriadne vytlačiť a odložiť si z kapusty šťavu, ak by bola polievka málo kyslá, prilejeme trošku šťavy. 

Gizka Oňová

Ako si spomínate na Vianoce v detstve, v čom vidíte rozdiely? 

V našom organizme je to tak dobre zariadené, že aj na tie nepríjemnosti postupom času úplne zabudneme a na staré časy, aj keď boli skromnejšie a jednoduchšie, spomíname s nadšením a láskou. Určite môžem povedať, že vtedy som cítila viac spolupatričnosti, lásky, dôvery a pochvaly.

Veľakrát sme na Mikuláša alebo Vianoce dostali jednoduché darčeky. Napríklad si pamätám na kaučukovú bábiku. Kreativita sa prejavila ešte v daný večer a už som otravovala babku, či máme nejaké látky a handričky a či jej môžem ušiť šaty. My sme boli takí nenároční, ale neuvedomovali sme si v tom čase, že toho dostávame málo, nás to jednoducho potešilo. Ak to človek nemá s čím porovnať, tak aj jeden darček znamená pre dieťa veľmi veľa. A bolo to úžasné.

Napríklad také salónky – naša babka ich počas adventu varila. Boli to také karamelové cukríky, ktoré sa podobali dnešným krovkám. Pripravila karamel, ktorý potom vyliala na vymastený plech a nechala stuhnúť. Potom ho nakrájala na také tehličky, ktoré zabalila do hodvábneho papiera a alobalu. A to bola u nás doma jedna veľká udalosť. Keď sme boli väčší, asistovali sme jej pri príprave a celý advent bol u nás taký magický a čarovný. Dospeláci v tom čase využívali tento čas na počúvanie toho druhého a na odpúšťanie si. Je to veľmi vhodná doba urovnať si vzťahy s okolím, blízkymi, ale aj na urovnanie si vzťahu samého so sebou. 

Pripravujete také salónky aj dnes? 

Nie, ale salónky musíme mať doma stoj čo stoj. Môj manžel si na to veľmi potrpí. A aj keď ich u nás doma nemá kto zjesť, salónky nesmú chýbať. Mám však veľmi dobrých odberateľov, ktorí čakajú, kedy začnem odzdobovať stromčeky, aby sa im ušli salonky. 

Podlieha u vás vianočná výzdoba módnym trendom?

Vianočný stromček má u nás na starosti môj manžel. Zdobí ho v takom retro štýle. Niekedy ho prehovárame, aby spravil aspoň menšie úpravy, no nedá sa nahovoriť. Na našom stromčeku nájdete všetky možné farby a všetky možné staré ozdoby a storočné gule. Nie je veľmi ochotný popustiť módnym trendom. 

Ste vychýrená speváčka, aké vianočné koledy u vás nesmú chýbať? 

Keď sa u nás zdobí stromček alebo pečiem medovníčky, nesmú chýbať koledy, ktoré spieva božský Karel Gott. Nakazila som tým aj moje deti, aj nevestu či zaťa. Akonáhle u nás začne spievať Karel Gott vianočné koledy, tak vtedy sú u nás Vianoce. V našej domácnosti dostane šancu aj Barbara Streisand a potom aj tí ďalší a, samozrejme, naše staré slovenské ľudové koledy. 

Aký netradičný darček ste dostali na Vianoce? 

Takých darčekov bolo asi viac. Moja dcéra, keď bola menšia, mi vyrobila za pomoci svojej babky látkový Betlehem. Stále ho vytiahnem a položím pod stromček, lebo je to niečo také milé a láskavé, že sa na to jednoducho nedá zabudnúť. 

O druhý darček, ktorý mi tak utkvel v pamäti, sa postaral môj syn. Mal asi 6 alebo 7 rokov a povedal si, že by sa mame mohol páčiť ako darček prsteň. Tak mi kúpil jeden prsteň z bižutérie s obrovským okom, ktoré pripomína jantár. No taká nehoráznosť, taká obluda obrovská (pozn. red. povedala so smiechom). Každé Vianoce ho však vytiahnem zo šperkovnice a nastoknem s hrdosťou na prst. 

Inak, aj manžel dokáže vyrobiť netypické darčeky. Raz si zavesil na krk tabuľku a ľahol si pod stromček. Na tabuľku napísal „Som tvoj”. Tak som sa rozosmiala a poznamenala, že tento dar ho vyšiel celkom lacno. Samozrejme, že to nebol jediný darček od neho. V posledných rokoch mu však zakazujem, aby mi kupoval darčeky, lebo v tomto smere nemá veľkú fantáziu. Ale uznajte, aby mi nosil do mojej kuchyne kuchynské pomôcky, ako prepáčte, ale toto nie (pozn. red. dodala so smiechom). Teraz sa vraj radí s mojimi dcérami, že čo by ma mohlo potešiť. 

Čo by ste popriali našim čitateľom?

Predovšetkým zdravie. V poslednom čase som si uvedomila, že bez zdravia nemá na svete cenu nič. A nie nadarmo sa hovorí, že zdravý človek má milión snov a plánov, no chorý má len jeden sen – vyzdravieť. Ale pre zdravie treba aj niečo spraviť, pretože bez pohybu nie je zdravie. Takže aj v tom vyššom veku si treba uvedomiť, že zdravie nie je zadarmo ako v mladosti, keď ho väčšinou všetci dostaneme do vienka, len si ho pokazíme našou životosprávou. Takže treba si dopriať aj oddych, aj pohyb, dobrú a kvalitnú stravu. Myslím, že viac si netreba ani priať, teda veľa dôvodov na radosť a šťastie a s tým súvisí aj to zdravíčko.

Páčil sa vám rozhovor s Gizkou? Prečítajte si tiež rubriku Trojka z kuchyne v ktorej Gizka Oňová odpovedala na naše tri krátke otázky. Viac zaujímavých a inšpiratívnych článkov si prečítate na našom webe v sekcii rozhovory.

Print Friendly, PDF & Email

Prečítajte si aj:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *